• Úskalia a slasti jazyka – o knihe

    Objavila som úžasnú knihu. Možno ste sa s ňou už stretli, ak nie, odporúčam.

    Na rozdiel od Stručného etymologického slovníka slovenčiny, okolo ktorého sa minulý rok rozpútala priam propagačná hystéria, o knihe Úskalia a slasti jazyka od Pavla Branka som nikdy nepočula, hoci vyšla už v roku 2015.

    Zobraziť celý článok

  • Nesmilnite – súťažte a vyhrajte

    Internet je plný nepodarených prekladov. Asi nikoho neobišla fotka čínskej reštaurácie s pôvabným názvom „Translate Server Error“.

    A hoci minulý týždeň prebehla médiami správa o tom, že umelá inteligencia porazila človeka v hre GO, čo je, vraj, zásadný prelom vo vývoji umelej inteligencie, rovnako minulý týždeň kolegyňa prekladateľka objavila strojom preloženú stránku obce Smilno, ktorá sa v angličtine hrdí názvom „smilniť“ (fornicate) a v nemčine je (okrem iného) plná plynu „voll Gas“. Môžem si síce položiť otázku, ako inak, ak nie zvýšeným počtom smilníkov na meter štvorcový, získala obec svoje meno, ale na rozdiel od stroja by človek vedel, že názov obce neradno takto doslovne „prekladať“.Zobraziť celý článok

  • Netušené príležitosti

    Nový integrovaný systém dopravy v Bratislave a priľahlých tarifných zónach si vyslúžil minulý týždeň veľa pozornosti. Aj mojej, keďže som márne čakala na zastávke asi 15 minút na spoj, ktorý ma mal odviezť do práce.

    Dokonca kolega blogér napísal rozhorčený článok o tom, že sú na lístku v piatich vetách štyri chyby v preklade. Prehreškov proti štandardnej angličtine a nemčine je tam síce viac, ale to nie je dôležité.

    Dôležité je, že to vôbec nie je problém. Naopak, je to príležitosť. Stačí sa na to pozrieť z iného uhla pohľadu.

    Vysvetlím.

    Povedzme si úprimne, zabezpečiť kvalitný preklad nie je žiadne umenie. Oslovíte profesionálneho prekladateľa, ten preloží, vy zaplatíte a hotovo. Nuda. Ktokoľvek a kdekoľvek na svete to dokáže. A to majú iné mestá onakvejšie pamätihodnosti. Čím vyniknúť, aby sme prilákali turistov?

    Zákazníka treba osloviť pomocou „unique selling proposition“ (USP), teda jedinečného predajného argumentu, alebo po nemecky „Alleinstellungsmerkmal“. Niečoho, v čom sa od svojej konkurencie odlíšime tak, že si nás zákazníci zapamätajú, či dokonca obľúbia.

    Predstavme si turistu, ktorý dorazil do „krásavice na Dunaji“, prešiel si tie dve ulice Starého mesta, kde je niekoľko priemerne zaujímavých budov, prípadne sa vyštveral na hrad, kukol dolu na Pétržku a povedal si, že to bolo „nothing to write home about“ – nič mimoriadne, o čom by sa oplatilo písať domov. To nám asi žiadnych ďalších turistov nepriláka.

    Alternatíva B – turista je správne motivovaný a prišiel do Bratislavy zažiť niečo jedinečné. I vydá sa hľadať napríklad MHD. Tu prichádza naša príležitosť – do hry vstupuje USP. Bohužiaľ, pôvodný vtipný nápis na automatoch na lístky „if the green light lights the machine is O.K.“ už bol nahradený, ale predsa len, ak sa turista dobre poobzerá, možno nájde nápis  „sing emergency“.

    sing emergency

    V dobe facebookovej nejeden turista neodolá a odfotí si to, aby pobavil svojich virtuálnych priateľov a nazbieral lajky. A odtiaľ je už len krôčik k virálnemu šíreniu povedomia o Bratislave do celého sveta.

    Toto netreba podceniť. Ja by som z toho urobila normálne tematický zábavný park ako je pri Paríži EuroDisney. Viete, koľko je na Slovensku vtipných prekladov? Veľa. Naozaj.

    Nebojme sa využiť naše špecifiká moderným marketingovým spôsobom. Veď gamifikácia dorazila už aj k nám. Teraz stačí len vypísať súťaž o najvtipnejšie preklady a ten, kto ich nájde najviac, vyhrá ďalší zájazd na Slovensko. Naša súťaž môže byť niečo ako geocaching. Ľudia na sociálnych sieťach sveta budú zdieľať fotky zo Slovenska a nás to nebude stáť ani cent. (Teda, až na ten zájazd.)

    Naopak, turisti sem budú chodiť za zábavou a míňať tu peniaze, hľadajúc dobrodružstvo na divokom východe.

    Je to také jednoduché, stačí si uvedomiť, v čom vynikáme. V neprofesionalite, rodinkárstve a ľahostajnosti. Do tretice všetko dobré.

    IMG_0171

     

    PS: Nápad na propagáciu venujem svojmu rodnému mestu z lásky. 🙂

  • Košice pod palcom – ako z dvoch viet vyťažiť dve strany textu

    Tak veru, vybrala som sa opačný koniec nášho Slovenska. Rozdávala som svoje „rozumy“ študentom, z ktorých sa raz možno stanú moji kolegovia.

    Pred odchodom domov som sa išla poprechádzať po Hlavnej v Košiciach, slniečko hrialo, ľudia sedeli na kávičke a ja som objavila toto:

    Alebo na dlani

    Tomu hovorím inšpirácia. Je tam toho toľko, až neviem, čím skôr začať.

    Poďme najprv na slovenskú verziu: Keď máme niečo „pod palcom“, máme to pod kontrolou, teda určujeme, čo sa bude diať. Chápem, že pod palcom je tu narážka na to, že je to appka do mobilu, ktorú môžeme ovládať aj palcom.

    No i tak si myslím, že lepší idióm by bol „kultúra na dlani“ – lebo, keď sa na telefón pozeráme (a teda pozeráme sa aj do appky), máme ho v dlani a v prenesenom význame, keď je niečo ako na dlani, tak je to jasné a prehľadné. Presne to nám táto appka sľubuje – „Kultúrne akcie v Košiciach vždy po ruke vo vašich smartfónoch“.

    Ale OK, majme kultúru pod palcom, len neviem, prečo mi reklama najprv tyká – „maj pod palcom“ a potom vyká „vo vašich smartfónoch“.  Autor si zjavne nebol istý, na koho sa vlastne obracia 🙂

    Ešte nás aj v slovenskom texte vyzýva – „download aplication“ – odhliadnuc od toho, že anglické slovo je „application“, teda s dvomi „p“, v angličtine sa mobilné aplikácie nazývajú „app“. Napovie to aj slogan jabĺčkovej firmy –  „There’s an app for that“ – na všetko máme appku.

    No a teraz poďme k angličtine: „Culture at your feet“ – teda doslovne je to „kultúra pri vašich nohách“.

    Keď v angličtine niekomu ležíte pri nohách, ste jeho náruživým obdivovateľom, ba možno ste zamilovaný do nejakej nádhernej ženy. Prečo sa prekladateľ rozhodol pre tento výraz mi nie je jasné, lebo neviem, prečo by mi mala kultúra ležať pri nohách, nohami sa mobily dosť ťažko ovládajú a okrem toho existuje priam dokonalá fráza „at your fingertips“ – pri končekoch prstov. A ako ovládame appky? – Presne tak, bruškami prstov.

    Nešťastné slovo „ap(p)lication“ sme si už vysvetlili a teraz nasleduje ešte čerešnička na torte – „keep track of cultural events by using your smartphone“.

    Keď budete „keep track“ (sledovať), – budete mať síce prehľad o plánovaných podujatiach, ale z toho ešte nič nevyplýva. No a formulácia „by using your smartphone“ je asi taká ťažkopádna, ako škrabanie sa ľavou rukou pod pravým uchom. Chce to trochu „šťavy“.

    Nie som, samozrejme, „rodená hovoriaca“ angličtiny, takže vôbec netvrdím, že moja verzia je ideálna, ale ja by som dala: „Get our app and never miss an event in Košice again“. Jednak je tam konkrétnejšia „call to action“ (výzva konať) – stiahnuť si appku, čo by malo byť zmyslom tejto reklamy na appku a po druhé vyhli sme sa komplikovanej gramatickej štruktúre. (Stiahnite si appku a nenechajte si ujsť žiadne podujatie v Košiciach.)

    „Cultural“ som pri slove event vynechala, lebo kultúra sa už spomína v hlavnom slogane „Culture at your fingertips“, a teda vieme, že ide o kultúrne podujatia.

    Na rozdiel od slovenčiny, angličtina uprednostňuje princíp KISS – Keep It Short and Simple. A to „again“, teda „opäť“ som tam dala vyslovene len preto, že sa mi to tam rytmicky pozdávalo 🙂

    Keby ten slogan dostal do rúk profi copywriter s rodnou angličtinou, tak by z toho vytĺkol určite ešte podstatne viac. Ale kto by ho platil a hlavne načo.

    Na Slovensku platí najmä princíp „nevadí“ a „nech je to lacné“, a málokto uzná, že sa oplatí zaplatiť profíka. Ale nejakého trochu schopnejšieho slovenského copywritera a prekladateľa do angličtiny mohli pohľadať.

    PS – z týchto dvoch viet by som vedela vyťažiť ešte veľa textu, ale aj tak už je tento blog post nadpriemerne dlhý 🙂

     

  • Kto, čo, prečo no a čo ….

    „Twitter amerického velenia armády hackol Islamský štát“ – tento názov článku som dnes objavila na domovskej stránke sme.sk. Pobavil, predstavila som si na chvíľu, ako čvirikajúci Twitter útočí na IS. Ale potom som sa už plne vžila do role Krotiteľky a začala uvažovať nad tým, aký je slovenčina úžasný jazyk.

    Veta z nadpisu článku mi pripomenula palindróm. Teda vetu, ktorá sa dá čítať v ľubovoľnom smere (sprava doľava alebo zľava doprava) a má vždy rovnaký význam. (Jeleňovi pivo nelej)

    Samozrejme, táto veta nie je palindrómom, lebo podľa toho, ako ju budeme čítať, taký význam dostane. Môžeme ju čítať tak, že Twitter spáchal útok proti Islamskému štátu, ale rovnako aj tak, že Islamský štát zaútočil proti Twitteru. A autor predpokladá, že čitateľ si vyberie tú správnu verziu.

    Tu by pomohol trpný rod – Twitter bol napadnutý Islamským štátom, lenže slovenčina uprednostňuje činný rod (celkom zaujímavý paradox, vzhľadom na všeobecne skôr prevládajúcu pasivitu nositeľov jazyka :-)). Ale aj tak by sa mi viac páčilo, keby to išlo po poradí, kto urobil čo, teda IS napadol Twitterový účet.

    V angličtine by vám takéto „voľnojazyčníctvo“ neprešlo, tam je jasné pravidlo SVOMPT – Subject, Verb, Object, Manner, Place, Time = podmet, sloveso a príslovkové určenia v poradí spôsob, miesto a čas a pri čase treba dať ešte aj pozor na to, že najprv ide ten najpresnejší údaj a až potom menej presné. Ak ste sa teda na Slovensku narodili 31. decembra 1900 o 16.35, tak v angličtine ste sa narodili o 16.35, 31. decembra 1900.

    Povedzme že, slovenčina predpokladá väčší všeobecný rozhľad čitateľa/poslucháča, na rozdiel od angličtiny, kde vám všetko pekne polopatisticky vysvetlia a žiadne vykrúcačky nebudú 🙂

  • Selfie

    A som späť – neutopila som sa v mori, neroztopila na rozhorúčenej mestskej dlažbe, len ma privalila práca a tak som musela krotiť slová aj za peniaze, nielen z pasie.

    Ako ste prázdninovali? Urobili ste si  aspoň jednu „selfie“? Ja sa priznávam bez mučenia, že keď som bola navštíviť Dávida vo Florencii, tak som ich pár urobila.  (A ďakujem Veronike za článok.)

    Keď nekrotím slová, tak aspoň morfundujem nad nesmrteľnosťou chrústa. V tomto prípade nad moderným javom „selfie“. Neviem, či už sa v slovenčine ustálil nejaký výraz, mne osobne sa asi najviac páči „selfka“, keď už to teda musíme voľajako pomenovať.

    Najzaujímavejšie na celej veci je to, že kým ešte pred sotva desiatimi rokmi by ste v núdzi (ak vás nemal kto odfotiť, lebo ste sa túlali sami) požiadali nejakých spoluturistov, aby vás vašim foťákom „cvakli“, dnes už to nie je „cool“. Výsledok fotografického úsilia spoluturistu síce mohol byť často aj horší, než v prípade selfky (najmä ak ste natrafili na mimoriadne „šikovných“ turistov), ale nastala aspoň aká-taká medziľudská komunikácia. Hoci aj „ručná“.

    Kto by však dnes svoj drahý telefón so všetkými osobnými informáciami len tak pustil z ruky, všakže. A tak si vykĺbujeme ruky, prípadne nosíme „predlžovacie palice“ (to som fakt videla), aby sme mali fotografický „dôkaz“ pre všetky naše „sociálne siete“, že aha, ako ďaleko sme sa dostali.

    Kam ten svet speje 🙂

    P.S. Toto je len taká „rozcvička“ – od zajtra už tu bude zase „normálne“ hranie sa so slovami.

  • Ó perikolózo spordžersi

    Toto bolo kedysi obľúbené zvolanie mojej mamy, keď sa udiala nejaká stredne vážna vec. Napríklad sa rozbil tanier.

    Ako malej sa mi to zdalo úžasné, že moja mama ovláda cudzí jazyk, až som raz v bratislavskej električke objavila podozrivo podobný nápis – è pericoloso sporgersi, doplnený slovenským „Nenahýňajte sa z okien!“

    Neviem, či naše električky ešte sú označené týmito nápismi, pravdu povediac, vek, v ktorom som v električke čítala všetko, čo mi skrížilo cestu, mám za sebou a dnes si skôr prečítam správy v mobile.

    Nedávno som sa však viezla električkou po Florencii a tam mi podobný nápis ako ten môj z detstva pripomenul túto krásnu formulku.

    Krásne na nej je to, že na jednej vete si môžeme ukázať, že preklad nie je len otrocký prepis textu v jednom jazyku do druhého jazyka, ale že preklad musí zohľadňovať aj kultúru národa, ktorý týmto jazykom hovorí.

    Talianske è pericoloso sporgersi doslovne znamená, že nahýňanie sa je nebezpečné. Talianom je ale srdečne jedno, či aj po prijatí tejto informácie budete ašpirovať na Darwinovu cenu a vykloníte sa z okna a najbližší stĺp vám rozbije hlavu. Ste dospelý a informovaný, prijímajte vlastné rozhodnutia. My sme pre vaše blaho urobili maximum.

    Na druhej strane slovenský úradnícky šimeľ vám rovno akékoľvek nahýňanie sa z okien zatrhne. No kam by sme prišli, keby sme potom na štátne trovy museli odpratávať ten svinčík po vašej rozbitej hlave. Tu sa osobná sloboda neberie až tak veľmi vážne – nie že by sa vážne brali nejaké predpisy, tie sú v zásade tiež len pre snaživcov, ale nutkaniu predpisovať a zakazovať máloktorý úradník odolá.

    Často v prekladoch ide o detaily, ale detaily, ktoré dobrý prekladateľ musí poznať, aby svoj text dokonale prispôsobil cieľovému publiku.

  • Zdieľať – moje slovo roka 2013

    Tak som sa včera dozvedela, že môj kandidát na slovo roka 2013 – teda slovo „zdieľať“ – neexistuje! Aby som bola presná, neexistuje ako spisovné slovo v aktuálne platnom slovníku slovenského jazyka – teda KSSJ (Krátky slovník slovenského jazyka), lebo ešte v staručkom Slovníku slovenského jazyka z roku 1965 je zahrnuté – síce s poznámkou „kniž. a zastar.“, ale aspoň je. Keď si dnes otvoríte www.slex.sk, čo je asi najaktuálnejší (aj keď krátky) slovník slovenčiny, zistíte, že slovo zdieľať jednoducho zmizlo z povrchu zemského. Teda z povrchu slovenčiny.

    Zrejme bolo tŕňom v oku nejakému rodoľubému jazykovedcovi, ktorý naň zaútočil zmizíkom a toto nepohodlné slovo vymazal. Priveľmi pripomínalo češtinu, a to je v slovenčine priam hrdelný zločin.

    Alternatíva z ríše sci-fi (pardón, teda prepáčte, z vedecko-fantastickej ríše) je, že ho zlikvidoval nejaký vizionár, ktorý videl, kam moderná spoločnosť smeruje, a udatne sa tomuto nezadržateľnému úpadku postavil na odpor. Že na čo narážam? Nuž na to, že v dnešnom svete, keď „nešérujete“ (teda nezdieľate) svoje každodenné zážitky, fotky, úspechy a čo ja viem čo ešte, ako keby sa tieto veci ani neudiali (ako sa hovorí v angličtine – picture or it didn’t happen – uveríme, až uvidíme).

    Keď však slovo „zdieľať“ z jazyka vymažeme, môžeme sa tešiť ako malé dieťa, ktoré si rúčkami zakryje očká, aby nevidelo, a teda nebolo videné, že sme tento plytký pôžitok nahradili skutočnými hodnotami, o ktoré sa môžeme podeliť s reálnymi ľuďmi.

    Nech sa nad tým zamýšľam z tej či onej strany – nechápem, prečo už nemôžeme „zdieľať“. Aj preto som sa rozhodla, že toto ohrozené, priam neexistujúce slovo, bude mojim slovom roka 2013.

    Padlo síce mnoho zaujímavých nápadov – najviac podľa mňa zadanie vystihujú „gorili“, „tradičná rodina“, „kultúra smrti“, „šmejdi“, „zahlasovať“, „startup“, „hipster“, veta „všetko prebehlo v súlade so zákonom“ – no mne sa slova „zdieľať“ nejak uľútilo. Mali by sme spustiť kampaň za jeho opätovné „zospisovnenie“. Lebo ako inak budeme na Facebooku, Twitteri, Instagrame, Pintereste a iných „sociálnych médiách“ informovať úplne cudzích ľudí o tom, čo nezaujímavé práve robíme, ak to nebudeme môcť „zdieľať“?

    Prajem pekné sviatky. Dovidenia v roku 2014 s novými skrotenými slovami!

    Zdielat

    Foto: Slovník slovenského jazyka, vydalo Vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied v Bratislave 1965 – Jes. v zátvorke je skratka Janka Jesenského, ktorý ešte mal to šťastie, že mohol zdieľať 🙂

  • Slovo roka 2013

    Dnešné slovo na nedeľu nebude ani tak slovom „skroteným“, skôr úvahou o „slovách roka“. Niežeby neboli obyčajné slová neskrotné, ale necháme si ich na iný deň.

    Včera som sa na svojej obľúbenej „sociálnej sieti“ Twitter dozvedela, že Nemecká Spoločnosť pre nemecký jazyk vydala Slovo roka 2013. Už dávnejšie som zachytila, že aj Oxfordský slovník angličtiny pomenoval svojho tohtoročného favorita. Na západ od nás, napríklad v Nemecku, či Británii, no i v USA, majú už dlhodobú tradíciu vo vyhlasovaní slova roka. Je to jednoducho slovo, ktoré je pre spoločnosť v danom roku svojím spôsobom významné.

    A tak som si povedala, že skúsim pohľadať, ako to vyzerá so slovenským slovom roka. Veď Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra máme, (nejaký dobrovoľník by im mohol trochu vylepšiť web, je na zaplakanie), dáku činnosť by vykazovať mal, a to že nešíri múdre slová cez sociálne siete, tak aby sme sa k nim aj my, obyčajní smrteľníci, dostali, ešte neznamená, že nerobí nič pre verejnosť zaujímavé.

    Nuž, otvorila som si vyhľadávač. Priznávam sa bez mučenia, veľmi do hĺbky som nešla, pozrela som si iba výsledky vyhľadávania z prvej strany.

    Nesmierne som sa potešila, keď som našla odkaz na slovenské slovo roka 2013. Anketu vyhlásil Inštitút jazykovej a interkultúrnej komunikácie v Nitre. No aké bolo moje sklamanie, keď som zistila, že v tejto ankete hlasovalo „až“ 21 ľudí. A úprimne povedané, z piatich nominovaných slov, som asi v troch prípadoch vôbec nechápala, prečo bolo to slovo nominované. (lajkovať ešte chápem, ale trucpodnik …? Zaláskovaný? Štandard? Odpis?)

    Zoberme si napríklad slovo roka v Nemecku – je to ani nie poriadne slovo ale #GroKo – áno prosím aj s „heštegom“ – to je (pre Twitterovo menej zdatných čitateľov tohto blogu) ten krížik pred slovom, ktorým sa označujú špeciálne výrazy, aby ste si ich na Twitteri ľahšie našli. Napríklad, keď sú voľby, tak sa používa #volby2012 a vy si môžete nechať vyhľadať všetky „tweety“, ktoré kto na túto tému napísal. Ale to sme odbočili. Takže #GroKo – je skratka veľkej koalície (Große Koalition), ktorá po nekonečných koaličných rokovaniach vzišla z parlamentných volieb v Nemecku. Táto #GroKo bude najbližších pár rokov ovplyvňovať smerovanie nemeckej spoločnosti a preto sa jej dostalo cti, byť slovom roka.

    Keby sa u nás hlasovalo o slove roka, boli by sme mohli blahej pamäti nominovať napríklad slovo „zlepenec“. Alebo taký „euroval“. Z politiky by som si ja osobne vybrala aj slovo „kolesík“ – pretože toto pôvodne vlastné meno, zdá sa, nadobudlo úplne nový význam, niečo ako anglický „lemming“, teda člen stáda bez vlastného názoru, opakujúci iba to, čo sa mu povie. (definícia lemminga podľa urbandictionary.com)

    V angličtine tohto roku zvíťazil „selfie“ – to sú všetky tie autoportréty, ktoré si robíme na rôznych miestach sami svojim smartfónom, aby sme sa pred „priateľmi“ na facebookoch a iných sociálnych sieťach mohli chvastať, že čo úžasné sme zas zažili. (tu musím priznať, „guilty as charged“ – teda vinná vo všetkých bodoch obžaloby, tiež som si na Facebook dala selfie z výletu v Tatrách :-))

    V Nemecku ešte vyhlásia aj „Unwort des Jahres“ – teda „neslovo“, čosi ako najodpudivejšie slovo, ktoré sa v jazyku vyskytlo. A občas si dokonca nájdu aj „vetu roka“. Aj tu by sme mali určite čo nominovať – taký „samoúnos“ alebo „Skutok sa nestal“ , či „procesná chyba“ – to sú podľa mňa také „Unworty“, že až.

    Keďže ale, zdá sa, Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra s takouto osvetovou aktivitou pre masy neprišiel, vyhlasujem si súťaž/anketu na blogu ja.

    Čo nominujete za slovenské slovo alebo „neslovo“ roka 2013? 

    Hlasovanie je otvorené – píšte do komentárov alebo na mail info@itranslate.sk.

    Ak by návrhov bolo veľa, uverejním aj skrátený zoznam na hlasovanie a výsledky na Nový rok. Len dúfam, že sa nás tu zíde viac než 21 🙂 A preto „zdieľajte“ na sociálnych sieťach – inak „zdieľať“ je môj kandidát na slovo/neslovo roka 2013.

     

     

  • Skrotená krotiteľka

    Takto pred rokom projekt Krotiteľky slov uzrel svetlo sveta. Keď som začínala, mala som peknú excelovskú tabuľku so slovíčkami na spracovanie vo všetkých mojich pracovných jazykoch. Chcela som krotiť slová aspoň rok.

    Po skromných začiatkoch si Krotiteľka našla svoje exkluzívne publikum, ktoré si veľmi cením a určite nechcem stratiť, aj keď po roku a dni musím povedať, že s inšpiráciou to nie je vždy také ružové a s časom je to často ešte horšie. Niekedy sa mi tu práca kopí, ako keby sa varila v hrnčeku var … a do toho ešte aj pravidelné „krotenie“.

    Preto od budúceho týždňa bude Krotiteľka vychádzať v „skrotenom formáte“ – budem vydávať už len „slovo na nedeľu“ a nie jedno slovo denne. Budem rada, keď mi zachováte svoju priazeň a keď vám bude otupno, nalistujte si nejaké staršie slovíčka. Aj ja občas musím na stránke použiť vyhľadávanie, lebo si nie som istá, či som to-ktoré slovíčko už mala na paškáli alebo nie.

    Do skorého čítania!