Tak veru, vybrala som sa opačný koniec nášho Slovenska. Rozdávala som svoje „rozumy“ študentom, z ktorých sa raz možno stanú moji kolegovia.

Pred odchodom domov som sa išla poprechádzať po Hlavnej v Košiciach, slniečko hrialo, ľudia sedeli na kávičke a ja som objavila toto:

Alebo na dlani

Tomu hovorím inšpirácia. Je tam toho toľko, až neviem, čím skôr začať.

Poďme najprv na slovenskú verziu: Keď máme niečo „pod palcom“, máme to pod kontrolou, teda určujeme, čo sa bude diať. Chápem, že pod palcom je tu narážka na to, že je to appka do mobilu, ktorú môžeme ovládať aj palcom.

No i tak si myslím, že lepší idióm by bol „kultúra na dlani“ – lebo, keď sa na telefón pozeráme (a teda pozeráme sa aj do appky), máme ho v dlani a v prenesenom význame, keď je niečo ako na dlani, tak je to jasné a prehľadné. Presne to nám táto appka sľubuje – „Kultúrne akcie v Košiciach vždy po ruke vo vašich smartfónoch“.

Ale OK, majme kultúru pod palcom, len neviem, prečo mi reklama najprv tyká – „maj pod palcom“ a potom vyká „vo vašich smartfónoch“.  Autor si zjavne nebol istý, na koho sa vlastne obracia 🙂

Ešte nás aj v slovenskom texte vyzýva – „download aplication“ – odhliadnuc od toho, že anglické slovo je „application“, teda s dvomi „p“, v angličtine sa mobilné aplikácie nazývajú „app“. Napovie to aj slogan jabĺčkovej firmy –  „There’s an app for that“ – na všetko máme appku.

No a teraz poďme k angličtine: „Culture at your feet“ – teda doslovne je to „kultúra pri vašich nohách“.

Keď v angličtine niekomu ležíte pri nohách, ste jeho náruživým obdivovateľom, ba možno ste zamilovaný do nejakej nádhernej ženy. Prečo sa prekladateľ rozhodol pre tento výraz mi nie je jasné, lebo neviem, prečo by mi mala kultúra ležať pri nohách, nohami sa mobily dosť ťažko ovládajú a okrem toho existuje priam dokonalá fráza „at your fingertips“ – pri končekoch prstov. A ako ovládame appky? – Presne tak, bruškami prstov.

Nešťastné slovo „ap(p)lication“ sme si už vysvetlili a teraz nasleduje ešte čerešnička na torte – „keep track of cultural events by using your smartphone“.

Keď budete „keep track“ (sledovať), – budete mať síce prehľad o plánovaných podujatiach, ale z toho ešte nič nevyplýva. No a formulácia „by using your smartphone“ je asi taká ťažkopádna, ako škrabanie sa ľavou rukou pod pravým uchom. Chce to trochu „šťavy“.

Nie som, samozrejme, „rodená hovoriaca“ angličtiny, takže vôbec netvrdím, že moja verzia je ideálna, ale ja by som dala: „Get our app and never miss an event in Košice again“. Jednak je tam konkrétnejšia „call to action“ (výzva konať) – stiahnuť si appku, čo by malo byť zmyslom tejto reklamy na appku a po druhé vyhli sme sa komplikovanej gramatickej štruktúre. (Stiahnite si appku a nenechajte si ujsť žiadne podujatie v Košiciach.)

„Cultural“ som pri slove event vynechala, lebo kultúra sa už spomína v hlavnom slogane „Culture at your fingertips“, a teda vieme, že ide o kultúrne podujatia.

Na rozdiel od slovenčiny, angličtina uprednostňuje princíp KISS – Keep It Short and Simple. A to „again“, teda „opäť“ som tam dala vyslovene len preto, že sa mi to tam rytmicky pozdávalo 🙂

Keby ten slogan dostal do rúk profi copywriter s rodnou angličtinou, tak by z toho vytĺkol určite ešte podstatne viac. Ale kto by ho platil a hlavne načo.

Na Slovensku platí najmä princíp „nevadí“ a „nech je to lacné“, a málokto uzná, že sa oplatí zaplatiť profíka. Ale nejakého trochu schopnejšieho slovenského copywritera a prekladateľa do angličtiny mohli pohľadať.

PS – z týchto dvoch viet by som vedela vyťažiť ešte veľa textu, ale aj tak už je tento blog post nadpriemerne dlhý 🙂

 

Komentáre

  1. Alex ()

    Východ je krásny, magický, plný zázrakov.
    Mám ho rád, ešte radšej mám ľudí, ktorí tam žijú 🙂

    Na tému, ktorú si vybrala krotiteľka, sa dajú napísať aj dve knihy, nielen dve strany.
    Čo sa textov týka, ich tvorby, (ne)logiky, stretnúť sa s takouto ľudovou tvorbou nie je nič mimoriadne. Práve včera som zaregistroval nový diel reklamy zo série „Srdcom východniar“, kde partia študentov východniarov vysvetľuje v Londýne dvojici domácich čo sú to, a hlavne akí sú východniari, práve pomocou spomenutého piva.
    Tým je všetko jasné, zvlášť keď vidia ako krígeľ piva začne svietiť po priložení k srdcu. 🙂

    • Mária Mlynarčíková ()

      Krotiteľka je trojštvrtinový východniar, narodený v Bratislave. Východ mán rada a je to len náhoda, ze som na inspiraciu narazila tam. Aj u nas v Bratislave sa da 🙂

      • Alex ()

        Obdiv východu a jeho magičnosti som myslel úprimne. Poznám tam niekoľko úžasných ľudí a rád sa tam vždy vraciam.
        V Bratislave by sa dalo nájsť inšpirácie tiež veľa, len to už je iné, veľmi nehomogénne prostredie, ktoré má zase iné, tiež pozoruhodné špecifiká 🙂

        Netreba ísť ale ďaleko, ďalšia krásna studnica čarokrásností je tiež Záhorie, kde som mal to šťastie prežiť skoro desať rokov života.
        Zlé jazyky tvrdia, že Záhoráci sú priami potomkovia Mongolov, ktorí sa zabudli vrátiť domov a zostali tu aj so svoju kultúrou a zvykmi. 😉
        Miestami som bol náchylný tejto šialenej teórii aj veriť 😀

  2. Juraj Bobula ()

    To je skvely postreh, mila krotitelka Maja… K inspiracii z hlavneho mesta:

    Mne zase stale takto ‚kypi prekladatelska zlc‘ ked si uz roky citam text na druhej strane cestovneho listka na MHD v Bratislave:

    „The passenger is obliged to mark his/her voucher immediately after having entered the vehicle by means of the near-by marker.“ ako preklad slovenskeho „Cestujuci je povinny si ihned pri nastupe do vozidla oznacit cestovny listok v najblizsom oznacovaci.“

    Okrem toho, ze je to ‚cele zle‘ a az nerealny priklad toho ‚ako pokazit aj to co sa neda‘ sa prekladatelovi ci snad stroju, ktory to robil podarilo zo vsetkych moznych rieseni spolahlivo vybrat to nespravne. Napriek tomu sa nikdy neubranim predstave, ako chudak ‚passenger‘ nastupuje do ‚vehicle‘ pomocou ‚najblizsieho oznacovaca‘. Mozno sme nepostrehli novu funkcionalitu, ktoru dopravny podnik v hlavnom meste ponuka?

    Len verim a dufam, ze ten preklad vysiel DPMB naozaj lacno, lebo inak…

    • Alex ()

      Obavam sa, ze lacny nebol.
      Vsak aj rodina musi z niecoho zit a blizsia kosela ako kabat, popripade z cudzieho krv netecie.
      Ozaj, existuju k tomuto nejake cudzojazycne ekvivalenty, alebo je to nasa specialita ? 🙂

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *