„Twitter amerického velenia armády hackol Islamský štát“ – tento názov článku som dnes objavila na domovskej stránke sme.sk. Pobavil, predstavila som si na chvíľu, ako čvirikajúci Twitter útočí na IS. Ale potom som sa už plne vžila do role Krotiteľky a začala uvažovať nad tým, aký je slovenčina úžasný jazyk.

Veta z nadpisu článku mi pripomenula palindróm. Teda vetu, ktorá sa dá čítať v ľubovoľnom smere (sprava doľava alebo zľava doprava) a má vždy rovnaký význam. (Jeleňovi pivo nelej)

Samozrejme, táto veta nie je palindrómom, lebo podľa toho, ako ju budeme čítať, taký význam dostane. Môžeme ju čítať tak, že Twitter spáchal útok proti Islamskému štátu, ale rovnako aj tak, že Islamský štát zaútočil proti Twitteru. A autor predpokladá, že čitateľ si vyberie tú správnu verziu.

Tu by pomohol trpný rod – Twitter bol napadnutý Islamským štátom, lenže slovenčina uprednostňuje činný rod (celkom zaujímavý paradox, vzhľadom na všeobecne skôr prevládajúcu pasivitu nositeľov jazyka :-)). Ale aj tak by sa mi viac páčilo, keby to išlo po poradí, kto urobil čo, teda IS napadol Twitterový účet.

V angličtine by vám takéto „voľnojazyčníctvo“ neprešlo, tam je jasné pravidlo SVOMPT – Subject, Verb, Object, Manner, Place, Time = podmet, sloveso a príslovkové určenia v poradí spôsob, miesto a čas a pri čase treba dať ešte aj pozor na to, že najprv ide ten najpresnejší údaj a až potom menej presné. Ak ste sa teda na Slovensku narodili 31. decembra 1900 o 16.35, tak v angličtine ste sa narodili o 16.35, 31. decembra 1900.

Povedzme že, slovenčina predpokladá väčší všeobecný rozhľad čitateľa/poslucháča, na rozdiel od angličtiny, kde vám všetko pekne polopatisticky vysvetlia a žiadne vykrúcačky nebudú 🙂

Komentáre

  1. Jozef ()

    Neviem, neviem, milá Krotiteľka, či typických mladých používateľov slovenského jazyka môžeš v tomto zmysle úspešne krotiť…
    Azda môžeme byť radi, ak v takej výpovedi vôbec nejaké sloveso použijú. Ak je to sloveso spisovné, to už začína byť miernym nadštandardom. Ak je použité dokonca gramaticky správne a v jednoznačnom význame, je to podivuhodne nezvyčajné. No a prispôsobovať dokonca aj slovosled cudzojazyčným zvyklostiam… Nechcela by si priveľa?

    • Mária Mlynarčíková ()

      ja predsa nechcem prispôsobovať slovosled. Ja len píšem, že voľný slovenský slovosled môže byť niekedy nejednoznačný. A v tomto prípade sa dá vyjadriť jednoznačne a úplne slovenským slovosledom.

  2. Diana Nisterenkova-Chester ()

    Zaujímavé a vtipné.
    Tiež ma to prenieslo na chvíľku do čias študentských a moje snahy pochopiť rozdiely vo vyjadrovaní sa medzi slovenčinou a angličtinou. Pripomenulo mi to teóriu aktuálného vetného členenia (funkčná vetná perspeltíva )z pohľadu, témy, rémy,východiska.

  3. krk ()

    To tu už nikto nič negarantuje? 🙂 🙂 🙂
    Keď sa už nevieme spoľahnúť ani na význam slov a viet, ako sa potom dá spoľahnúť na význam činov? 🙂

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *