• Dobrú chuť!

    Poháňaná hladom a zároveň pevnou vôľou nejesť hocijakú „rýchlu otravinu“ (to nie je preklep lež novotvar), vybrala som sa k stánku, kde predávajú plody Severného mora. Aspoň tak by si človek na základe ich názvu mohol myslieť.

    Vyhliadla som si jedinú rybu, ktorá nebola vyprážaná a nevyzerala ako losos (nemám rada lososa) a pýtam sa pani predavačky, že čo je to zač. „Kábeljau!“ – znela odpoveď. „Aha, treska“, tlmočníčka sa vo mne nezaprela a chcela som pomôcť aj pani predavačke. V duchu som si pomyslela, že to memorovanie názvov rýb v štyroch jazykoch pred tlmočením na rade ministrov EÚ mi konečne bude na niečo dobré.

    Treska je síce asi jediná ryba, ktorej aspoň základný názov ovládam dodnes vo všetkých svojich pracovných jazykoch, ale keďže taká merlúza, či tuniak modroplutvý a iné exotické ryby sa nám len tak ľahko na tanieri neocitnú, s treskou obyčajnou si aj vystačím. (Samozrejme, nie je treska ako treska, lebo môže byť napríklad treska škvrnitá, treska merlang, treska jednoškvrnná, treska tmavá, žltkavá, treska bez fúzov … a zapamätať si toto všetko teda vyžaduje niekedy nadľudské úsilie aj v jednom jazyku.)

    Každopádne, keď som pani predavačke preložila, že to jej „kábeljau“ je treska, nedala sa ona zaskočiť a začala tvrdiť, že to je zubáč. Čo ale, mierne povedané, zaskočilo mňa. Tak jej hovorím, viete, ja som prekladateľka a Kabeljau je po nemecky treska. Tento argument však nezapôsobil, lebo pani predavačka ma poučila, že oni to majú preložené z Nemecka a ja teda vôbec neviem, o čom hovorím. Len mi nedochádza, že keď to majú preložené, prečo mi to najprv ponúkala v nemeckej verzii. (Žeby Kabeljau znelo honosnejšie ako treska? No a na účtenke majú dokonca kabeljaeu – čo teda veľmi na preklad nevyzerá, skôr na preklep.)

    Veľmi rada by som sa zoznámila s ich „prekladateľom“. Naozaj by som chcela vedieť, ako sa dá urobiť taký „preklad“. Možno, keby som sa opýtala na lososa, dozvedela by som sa, že to je kapor.

    Vyberajte si očami, nie podľa názvu, lebo vám ten zubáč zo Severného mora vôbec nebude chutiť. Asi to bude tým, že to je sladkovodná ryba a nemá sa čo po moriach túlať. 🙂

  • Lacné preklady zo slovenčiny do angličtiny

    Ak ste hľadali tieto kľúčové slová a vyhľadávač vás doviedol sem, aspoň vidíte, ako ľahko sa dá vyhľadávač „ojekabátiť”. Tu totiž žiadne lacné preklady zo slovenčiny do angličtiny nenájdete.

    Ale nedalo mi to – osoba, ktorú „sledujem” na Twitteri, dnes položila otázku, či niekto nevie odporučiť práve tie lacné preklady.

    A tak som si položila aj ja otázku. Prečo by niekto, kto je dobrý, mal robiť lacno a prečo niekto, kto si dáva niečo urobiť, hľadá iba nízku cenu? Znamená to, že na kvalite mu nezáleží?

    Hľadali by ste lacného architekta, advokáta, lekára alebo remeselníka?
    Ja som si vždy myslela, že nie sme takí bohatí, aby sme si mohli dovoliť lacné veci. Lacné veci a služby sa totiž v konečnom dôsledku môžu nepríjemne predražiť.

    Keď si dávate robiť preklad do cudzieho jazyka, možno neviete dokonale posúdiť jeho kvalitu. Keby ste vedeli, tak by ste si (s cieľom ušetriť) možno urobili preklad radšej vlastnoručne.

    A keďže kvalitu posúdiť neviete – odporučím najlacnejšie riešenie: automatický prekladač. Nestojí to nič, preklad je ihneď a na kvalite predsa nezáleží.

    Ja do svojich produktov neprimiešavam ani cestnú soľ, ani metanol a ani žiadne iné náhradky poctivej práce. Preto tu lacné preklady zo slovenčiny do angličtiny a ani z angličtiny do slovenčiny neponúkam.

  • Prispôsobte si veľkosť svojho dieťaťa a namontujte mu bar

    V obchode by malo platiť jedno základné pravidlo – keď mi chceš niečo predať, musíš sa o mňa snažiť. Napríklad by malo byť samozrejmosťou, že sa komunikuje v jazyku pre zákazníka zrozumiteľnom.

    Čo si mám ako potenciálny zákazník myslieť o firme, ktorá je „niekoľko rokov na Slovensku” a ešte za ten čas nenašla človeka, ktorý by jej úvodnú stránku na internete poľudštil do slovenčiny?

    Roky?!

    Ja by som sa nechcela takto prezentovať, ale firma nemá voči slovenským mamám a tatom ani toľko úcty, aby svoj najdôležitejší text – privítanie – napísala v zrozumiteľnej a bezchybnej slovenčine.  Je to nejakých 100 slov, pre prekladateľa alebo „copywritera“ ani nie jedna normostrana, aj z pohľadu takejto firmy v zásade finančne zanedbateľná položka. Nuž, ale to by jej muselo záležať na tom, ako sa prezentuje. Alebo na jej zákazníkoch – lebo pre mňa to vysiela iba ten signál, že kupujte ovečky a buďte radi, že môžete kupovať, nemajte žiadne nároky.

    No a čo si mám myslieť o takomto popise výrobku:

    Rozsah asi 200 slov, keby to dostal prekladateľ, firma by zaplatila asi menej než 20 eur za zrozumiteľný a bezchybný text. Pri cene výrobku cca 140 eur a predpoklade, že sa predá viac než jeden kus, si myslím, že to nie je neprekonateľná prekážka. Skôr by pre mňa bola prekážka kúpiť si produkt, ktorého popis je pre mňa úplne nezrozumiteľný.

    Táto veta: „môže si priniesť zadnej baby eseje niekoľkokrát s jednou rukou v ležiacej polohe“ mi skôr pripomína nejaký výcvik pre cirkusových artistov.  A tuto odporúčajú „5-bodový pás a ďalšie montáž predného baru dodá stabilitu,“ privykať detičky odmalička na barový život?

    A tu som sa stratila úplne: „Dvojaký funkcie, môžete použiť Sit ‘n Relax dlho. Sit and Relax – The štartér mulitfunktionale od narodenia.“ Majte od narodenia multifunkčné dieťa?

    Musím uznať, že na stránke sú aj texty v slovenčine, češtine a potom v takom nejakom paškvile, asi slovakizovanej češtine.

    Dobre, ušetrili na prekladoch, spolu s Jáchymom to hodili do stroja – budiž. Keby to urobili v Nemecku, tak ich nemeckí zákazníci budú hnať dúrnym honom, hore Hronom až do Budapešti*, ale my Slováci, národ holubičí, im to prepáčime.

    Ale to, že ani ten úvodný odstavec nevedeli dať do slušnej slovenčiny, im neodpustím.

     

    *Poznámka pre mladšie ročníky – „hore Hronom do Budapešti“ je prevzaté z dialógov neopakovateľného dua Lasica-Satinský.

    PS Adresu URL sem nedám, nebudem im naháňať návštevníkov.

  • Kto z koho?

    Nadobudla som nový počítač  – rýchly, ľahký a šikovný. Má len jednu chybičku – nedá sa na ňom v kancelárskom balíku používať automatická kontrola pravopisu (preklepov) v slovenčine.

    Moja prvá reakcia bola viac než rozhorčená – ako môže „malá mäkká“ spoločnosť predávať svoj softvér bez takej základnej funkcie?

    No potom som sa musela nad sebou zamyslieť – prečo ma to vôbec rozčuľuje – veď pravopis ovládam, ak by som si aj niečím nebola istá, môžem si to overiť v slovníku, a svoje „diela“ predsa aj tak po sebe niekoľkokrát čítam.

    Prehovorila zo mňa jednoducho pohodlnosť. Presne tá pohodlnosť, ktorej nás učí moderná technológia – dnes už nemusíte ovládať pravopis – automat to vyrieši za vás. Dnes už sa nemusíte orientovať v teréne – mapy v mobilnom telefóne vás zavedú, kam potrebujete ísť (aj keď s rizikom, že sa pri sledovaní displeja potknete o vlastné nohy). Dnes už nemusíte nosiť vedomosti v hlave, stačí, že ich viete „vygoogliť“.

    Paradox dnešnej doby – používame stále prešpekulovanejšie technológie a vďaka nim postupne nenápadne hlúpneme, lebo nie sme nútení používať vlastný mozog.

    Neohrozuje nás len mozgový výplach, ktorý nám pravidelne ordinujú masmédiá. Sú to aj bity a bajty dobre zakódovaných programov, ktoré nás oberajú o trénovanie vlastného myslenia. Stačí kliknúť či klepnúť na pestrofarebný malý obrázok a mašinka nám zariadi život.

    Keď som pred nejakými 15 rokmi pracovala na projekte s americkými konzultantmi, ktorí prišli „ozdravovať“ slovenskú ekonomiku, smiali sme sa so slovenskými kolegami, že keby Američania nemali slovenských asistentov, neboli by schopní prežiť v postsocialistickej realite. My, generácia, ktorá ešte vyrástla za nedostatkom poznačeného socializmu, sme sa vždy vedeli vynájsť. Aj v zložitých situáciách.

    Dnes už by som za nás nedala ruku do ohňa. Príliš sme si už zvykli na pohodlie digitalizovaného sveta. Klikáme a klepeme na ikonky a neuvedomujeme si, že digitalizácia je dobrý sluha, ale zlý pán. A k tomu zlému pánovi pomaly ale isto smerujeme.

    Takže, aby môj mozog nezakrnel, odteraz pracujem bez automatickej kontroly pravopisu.

    Malý krok pre ľudstvo, ale veľký krok pre človeka. 🙂

  • Advent

    Dnes je prvý advent. Ani by som nepovedala, pozorujúc robotníkov v oranžových vestách, ktorí už od rána intenzívne budujú novú bytovku za mojimi oknami.

    Je kríza, stavať treba. Čo na tom, že hneď vedľa stojí ešte poloprázdna bytovka s množstvom nepredaných bytov. Čo na tom, že aj títo robotníci by možno nedeľu chceli tráviť so svojimi rodinami. Ich sa v diskusii o zákaze nedeľného predaja ešte nikto nezastal. Je životne dôležité, aby sa stavalo aj v nedeľu? A aby rušili tých šťastlivcov, ktorí majú v nedeľu voľno, rámusom žeriavov, bagrov a zbíjačiek?

    Spravodlivý hnev ochrancov rodinného života predavačiek je však slepý voči porušovaniu nedeľného pokoja ostatných rodín.

    Dnes je teda prvý advent.  Hoci,  súdiac podľa všadeprítomných vyzdobených stromčekov a Santa Clausov by som povedala, že nie advent, ale priam Vianoce už vypukli asi pred dvomi mesiacmi, tesne po začiatku školského roku.

    Kedysi blížiace sa Vianoce prezrádzali iba decentné dekorácie vo výkladoch obchodov – sklenené vianočné gule, zavesené na „chlpatých“ reťaziach.

    Za socíku sa u nás advent nejak veľmi na verejnosti neprejavoval. Vlastne prvýkrát som zažila „pravý“ advent v NDR. Školský spevácky zbor pripravoval adventný koncert oznamujúci, že onedlho prídu Vianoce. V Berlíne mala snáď každá škola svoj zbor. Dokonca sa hudobná výchova učila aj na stredných školách.

    V meste bol vianočný trh s jabĺčkami v čokoláde a praženými mandľami a kolotočmi.  Na stoloch u kamarátov trónili vence so štyrmi sviečkami rôznej výšky, lebo sa zapaľovali postupne – na prvý advent jedna a až na štvrtý advent všetky štyri. V oknách svietili sviečkové oblúky z Erzgebirge (Krušných hôr) a z fajok bafkali drevení Luskáčikovia.

    Dnes už je to bežné aj u nás, ale kedysi, keď sme okolo Vianoc prekročili autom hranice, okná na československej strane boli podstatne pochmúrnejšie, než na strane NDR.  Táto výzdoba mala v sebe čosi magického. Drobné svetielka v čiernej tme akoby nám chceli pozdvihnúť náladu a naznačiť, že aj v tej najväčšej tme sa nájde aspoň nejaké malé svetielko.

    Menej je niekedy viac. V prípade vianočnej, či predvianočnej výzdoby to platí dokonale. Mozgy nám masírujú tak intenzívne, že keď Vianoce naozaj prídu, tak si človek aj vydýchne, že konečne bude chvíľu pokoj od Jingle Bells a neustáleho omieľania prázdnych fráz o sviatkoch pokoja, lásky a šťastia.

    Dajte pokoj s otravnou mozgovou masážou, čo všetko musíme mať a darovať blízkym, a budeme šťastní. Láska sa aj tak kúpiť nedá.

     

     

     

  • Husársky kúsok na tanieri

    Milujem slovenské jedálne lístky. Buď ponúkajú kuracie a morčacie prsia na pocitovo 28 spôsobov, alebo sú pokrmy zahalené rúškom „tajomstva hradnej panej“.

    V typickom slovenskom jedálnom lístku je často uvedené nejaké vzletné meno, ktoré potom treba v zátvorke „dovysvetliť“. Bývajú to zbojnícke pochúťky, čokoľvek odvodené od Jánošíka alebo od iných postáv. Niekde dokonca v časti „zeleninka“ ponúknu aj kuriatko.

    Nepochodila som síce nejaké veľké množstvo reštaurácií vo svete, ale nespomínam si na také poetické názvy, ako nachádzam u nás doma. Myslím, že to je kultúrne špecifikum, na ktoré by sme mali byť hrdí. Veď posúďte sami – keď vám v talianskej reštaurácii ponúknu nejaké cestoviny „bolognese“, presne viete, akú omáčku dostanete. V pravom viedenskom rezni budete očakávať teľacie mäso a snáď najslávnejšia thajská polievka „tom yam“ tiež chutí všade na svete rovnako.

    Zato Jánošíkove hocičo, či jedlá hradnej panej budú chutiť všade po svojom.

    Slovenské jedálne lístky mám rada ešte aj z iného dôvodu. Milujem ich preklady. A aby sme sa nepochopili nesprávne, nechcem nikoho zhadzovať. Podľa mňa je úžasné, že tie preklady vôbec existujú. Aj keď občas s chybami a občas vyludzujúce úsmev. Skúste si o preklad požiadať vo Francúzsku. A aké iné, než anglické jedálne lístky by človek mohol očakávať v takej Británii, či v USA. Nemyslím si ani, že jedálne lístky musia prekladať vyškolení prekladatelia. Tí majú „serióznejšej“ práce dosť.

    Práve naopak, myslím, že tieto „preklady“ jedálnych lístkov skutočným prekladateľom pomáhajú. Poukazujú totiž na to, že na dobrý preklad nestačí slovník alebo strojový prekladač.  Stroj alebo „prekladateľ“ zoberú prvé slovo zo slovníka, a tak sa z „husárskej pochúťky“ na tanieri stane „husársky kúsok delikatesa“. (podľa slovníka Lingea je „tour de force“ – „husársky kúsok“)

  • Denne čerstvé ryby

    Alebo ak chcete, „Daily fresh fishes“ – veru takto som to videla na veľkom plagáte popri jednom z hlavných bratislavských cestných ťahov.

    Keď som to zahliadla prvýkrát, pomyslela som si, že to asi iba zle vidím. Ale potom som to zahliadla opäť a ľutujem iba to, že sa mi ten výtvor nepodarilo odfotiť a teda nemám „corpus delicti“.

    Tento plagát ma zaujal hneď z dvoch dôvodov. Jednak, v angličtine by podľa mňa skôr malo byť „daily fresh fish“(alebo aj „fresh fish daily“), lebo aj keď tých rýb denne ponúkate viacero a viaceré druhy, slovo „fish“ pokojne môže ostať „fish“. Lebo ono to „fish“ vlastne môže slúžiť aj ako plurál. Skúste zadať do Google „daily fresh fishes“. Mne hneď na prvom mieste vyskočila nejaká škótska firma, ktorá ponúka „fresh fish daily“(a tí by snáď mohli po anglicky vedieť, napriek ich nezrozumiteľnej výslovnosti). A ani v ďalších výsledkoch mi Google neponúkol „fishes“ všade bolo iba „fish“, čím potvrdil môj pocit, že v tejto súvislosti by sme mali skôr použiť „fish“ a nie „fishes“.

    Ale dobre, nie som „rodený anglofón“ a môžem sa mýliť. Každopádne ostáva tu ešte druhý dôvod môjho pobavenia, alebo skôr nemého pozastavenia sa, a to nad tým, že či naozaj potrebujeme v Bratislave reklamu v angličtine.

    Je slovenčina naozaj tak málo „free, cool & in“, že sa na upútanie pozornosti nehodí? Alebo na koho cieli majiteľ reštaurácie? Bežného Slováka tam asi nechce, ten by „denne čerstvé ryby“ asi aj tak nedokázal zaplatiť. Teda vychádzam z predpokladu, že naše lokálne kapry, pstruhy či šťuky v ponuke nebudú, lebo to jednoducho nejde dokopy s anglickou reklamou.

    Tri slová a ako veľa nám povedia. Reklama je mocná. Reklama v cudzom jazyku obzvlášť.

  • Nie všetko je len o slovíčkach. Niekedy sa slovíčka pospájajú do väčších celkov a pýtajú sa von. Chcú byť videné, čítané a zdieľané.

    V tejto časti bude vychádzať občasník na rôzne témy podľa toho, ako sa mi pripletú pod ruky.