A som späť – neutopila som sa v mori, neroztopila na rozhorúčenej mestskej dlažbe, len ma privalila práca a tak som musela krotiť slová aj za peniaze, nielen z pasie.

Ako ste prázdninovali? Urobili ste si  aspoň jednu „selfie“? Ja sa priznávam bez mučenia, že keď som bola navštíviť Dávida vo Florencii, tak som ich pár urobila.  (A ďakujem Veronike za článok.)

Keď nekrotím slová, tak aspoň morfundujem nad nesmrteľnosťou chrústa. V tomto prípade nad moderným javom „selfie“. Neviem, či už sa v slovenčine ustálil nejaký výraz, mne osobne sa asi najviac páči „selfka“, keď už to teda musíme voľajako pomenovať.

Najzaujímavejšie na celej veci je to, že kým ešte pred sotva desiatimi rokmi by ste v núdzi (ak vás nemal kto odfotiť, lebo ste sa túlali sami) požiadali nejakých spoluturistov, aby vás vašim foťákom „cvakli“, dnes už to nie je „cool“. Výsledok fotografického úsilia spoluturistu síce mohol byť často aj horší, než v prípade selfky (najmä ak ste natrafili na mimoriadne „šikovných“ turistov), ale nastala aspoň aká-taká medziľudská komunikácia. Hoci aj „ručná“.

Kto by však dnes svoj drahý telefón so všetkými osobnými informáciami len tak pustil z ruky, všakže. A tak si vykĺbujeme ruky, prípadne nosíme „predlžovacie palice“ (to som fakt videla), aby sme mali fotografický „dôkaz“ pre všetky naše „sociálne siete“, že aha, ako ďaleko sme sa dostali.

Kam ten svet speje :-)

P.S. Toto je len taká „rozcvička“ – od zajtra už tu bude zase „normálne“ hranie sa so slovami.