Problémy s pravopisom majú nielen Slováci, ale, stavím sa, že aj príslušníci iných národov. Nielen slovenčina je najťažší jazyk na svete, plný zákerných a zbytočných ypsilonov, ktoré sú len pre elitárov.
V angličtine je tiež veľmi veľa ľudí, ktorí nerozlišujú „you‘re“, „your“, „there“, „their“ a „they’re“, „effect“ a „affect“ a mnohé ďalšie, hoci aspoň vo výslovnosti je tam drobný rozdiel.
V nemčine sa zas udomácnil Deppenapostroph, „apostrof blbcov“, ktorí nevedia, že v nemčine sa privlastňovacie „s“ na konci slova píše spolu so slovom. Martinova kniha je Martins Buch. S Deppenapostrophom by to bol Martin’s Buch, čo je spôsob, akým by to napísali Angličania. No dobre, oni by napísali book.
Ruka v ruke s Deppenapostrophom ide Deppenleerzeichen – „medzera blbcov“. Nemecké slová sa vyznačujú tým, že ich možno prakticky ľubovoľne poskladať do takmer nekonečného radu (čo je vraj dôvod, prečo Nemci vraj nehrajú Scrabble). Redakcia hlavného nemeckého slovníka má dokonca zaregistrované aj najdlhšie nemecké slovo:
Grundstücksverkehrsgenehmigungszuständigkeitsübertragungsverordnung
(Nariadenie o prenesení právomoci na vydávanie povolení predaja poľnohospodárskej pôdy – dúfam, že som to rozlúštila správne. :-) )
No a tí menej zdatní v pravopise dávajú medzeru medzi dve slová, ktoré by mohli mierovo spolunažívať ako jedno slovo.
Veselý pravopis sa u nás vyskytuje v „kúlových“ prevzatých anglických slovách, napríklad chesscake, desing a iných a mňa ešte mimoriadne teší, keď do slovenčiny preberáme písanie veľkých písmen z americkej angličtiny. Teda, že v Nadpise Má Každé Slovo Veľké Začiatočné Písmeno.
Tento obrázok s Deppenapostrophom mám z Bratislavy.
Tiež Milujem Veľké Písmená:)) Mňa takto rozčuľujú názvy kaviarní, ako napr. Dobré Ráno a pod. Ešte smutnejšie je, že niektoré vydavateľstvá v snahe mať čo najvyšperkovanejšiu obálku často siahajú po ozdobných typoch písma, pričom viacslovné názvy majú automaticky kapitálky… Expertom v tejto oblasti je napr. Ikar.