Minulý týždeň mi napadla skvelá vec, o ktorej som chcela dnes písať. Ale keďže som si ju nezapísala, tak je, možno navždy, stratená.

Tak tu teraz sedím, hlavu si lámem, že čo s tým. Rozmýšľam, prečo si vlastne po slovensky hlavu lámeme, keďže hlava je vlastne dutý (u niekoho až veľmi) priestor a keď ideme hlavou proti múru, môžeme si hlavu ľahko rozbiť a krk zlomiť.
Väčšiu logiku majú v jazyku Nemci, oni si hlavu rozbíjajú (sich den Kopf zerbrechen), keď sa nad nejakým problémom vážne zamýšľajú.
V angličtine, okrem toho, že si môžete zorganizovať búrku v mozgu – „brainstorming“, existuje aj výraz, pripomínajúci starý dobrý stredovek. Výraz „to rack one’s brain“ je doslovne „naťahovať hlavu na škripec“, čo je určite aktivita nie veľmi príjemná.
Francúzi nie sú žiadne cukrové bábiky, oni na svoj mozog útočia rovno bagrom – „se creuser la cervelle“ – si môžeme vysvetliť aj tak, že si do mozgu vyhĺbia jamu.
Moja hlava je zlomená, rozbitá a vybagrovaná, takže dúfam, že sa mi do nej vráti ten skvelý nápad z minulého týždňa.