Začalo to tak nevinne. Natrafila som na Facebooku na skvelý obrázkový vtip a chcela som sa oň podeliť aj so svojimi fanúšikmi.
Lenže vtip bol v tom, že bol v nemčine a potrebovala som ho preložiť.
Otázka: „Prečo ležíš na chrbte a zdvíhaš pritom nohy?“
Odpoveď: „Cvičím jogu, to je sviečka.“
Zatiaľ dobre.
Kameň úrazu je v ďalšej replike. V nemčine je použité sloveso „pupsen“, ktoré neviem do slovenčiny preložiť. Teda, niežeby som nevedela, čo znamená, avšak nemecké „pupsen“ nie je také vulgárne, ako slovenský proťajšok – prdnúť si. Popri neutrálnejšom pupsen, majú Nemci aj hrubší (ehm) výraz furzen. Prípadne einen fahren lassen.
Ako deti sme používali výraz ufúliť si, no neviem, či je toto nádherné užitočné slovíčko rozšírené aj mimo nášho detského klanu.
Problém prdenia je v tom, že aj slovník ho uvádza ako výraz hrubý. Ale menej hrubá alternatíva „uľaviť si“ podľa mňa nie je úplne jednoznačná.
Vtip pokračuje:
„Ale veď si si prdol.“
„Vonná sviečka.“
A to už nehovorím o tom, že v nemčine je vtip rodovo neutrálny, mohol si rovnako dobre prdnúť aj muž aj žena, lebo podľa slovesa sa to nedá rozlíšiť. V slovenčine tento luxus nemáme, ak chceme vyjadriť, že niekto niečo aktívne urobil, musíme mu určiť aj rod.
Vždy, keď sa to čo len trochu dá, používam vo svojich prekladoch rodovo neutrálny jazyk.
Tu by som mohla povedať: „Ale veď pritom prdíš!“ a už je to námietka smerovaná mužovi aj žene.
Niekedy sa treba trochu odkloniť od originálu, aby sme mu ostali čo najvernejší.
Leave A Comment