Ak ma pamäť neklame, povel „Na značky!“ sa používal na Spartakiáde. (Pre mladšie ročníky: to bol aerobik kombinovaný so zumbou za socializmu :) )  Ja mám ale radšej značky na stromoch.

Najlepšie sa mi totiž rozmýšľa pri chôdzi. Kráčam si lesom, po značke hore a dolu kopcom a len si tak dumám a vymýšľam. Že hore kopcom po značke je horeznačky a dole kopcom doluznačky.

Značky v lese

Lenže ono to s tým znakom a značkami vôbec nie je také jednoznačné.

Napríklad, keď plávate znak, ležíte na vode na chrbte. Preto som si vždy myslela, že znak a chrbát sú synonymá. No keď ste vo vodorovnej polohe bruchom smerom hore, tak ste vlastne horeznačky. Pričom chrbát máte dolu. A keď ste doluznačky, tak ležíte na bruchu. Tak tvrdí Slovník súčasného slovenského jazyka z rokov 2006-2015.

Ibaže… je tu ešte aj starý slovník slovenského jazyka z rokov 1959 – 1968, ktorý hovorí, že si môžete ľahnúť na znak. Presná definícia je:

znak2, -u m. obyč. len v spojení na znak (novšie pís. naznak) dolu chrbtom, ležiac na chrbte: Ľahnem si na znak. (Taj.) Jurko ho položil na znak. (Tomašč.);
šport. plávať znak štýl v plávaní, pri ktorom plavec leží horeznak;

Buď sa mi uvarila hlava a niečo zásadné mi tu uniká, alebo som jeleň, alebo v tom nie je logika, alebo sa za posledných 50 rokov kompletne zmenil význam slova znak.

Pripadám si troche ako chrobák ležiaci horeznačky (teda na chrbte) a zúfalo metajúci nožičkami.

Pomóc!