• Muž alebo chlap?

    V slovenčine si môžete vybrať, či ste muž alebo chlap. Teda, pokiaľ nie ste žena. Alebo žena. Lebo žena, na rozdiel od muža, synonymum zodpovedajúce chlapovi nemá. Nie je to rodová diskriminácia?

    Slovo „muž“ je jasne staroslovanského pôvodu. Nájdeme ho v rôznych variáciách v celom dnešnom slovanskom svete: v chorvátčine a srbčine je to „muškarac“ v slovinčine „mož“ u severných susedov „mężczyzna“, na východ od nás „мужчина“ (mužčina). Ale „chlapa“ príbuzné slovanské jazyky nepoznajú. Samozrejme, s výnimkou češtiny.

    S „chlapom“ a nie „mužom“ je príbuzný „chlapec“ a poľský „chłopiec“.  V slovinčine je chlapec „deček“, v chorvátčine „dječak“. No a v češtine majú okrem chlapca ešte aj kluka.

  • Dula

    Znie to tak slovensky, nie? Aspoň ja som donedávna žila v presvedčení, že to slovo musí byť nejaký slovenský archaizmus. No nedávno som slovo „dula“ začula v americkom seriáli a tak som po ňom začala pátrať. A čuduj sa svete, ono je gréckeho pôvodu. Kto by to doň povedal, veď nemá žiadne typicky grécke slovotvorné prvky. Nuž, ale slovníky nepustia – pôvodne „doule“ bola v gréčtine otrokyňa.

    Dulu by sme si ale nemali mýliť s pôrodnou asistentkou. Dula je síce špeciálne vyškolená, ale nie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Jej úlohou je skôr poskytovať nastávajúcej matke svojou prítomnosťou pocit pohody. Dula je vo väčšine mne známych jazykov „doula“ a pôrodná asistentka je napríklad v angličtine „midwife“.

  • Hurónsky smiech

    Zamyslel sa niekto niekedy nad tým, prečo sa v slovenčine môžeme hurónsky smiať, ba priam až rehotať? Ako sa toto slovo vôbec ku nám dostalo? Je zrejme odvodené od indiánskeho kmeňa Hurónov, ktorí kedysi žili na území dnešného Ontária, no ešte v sedemnástom storočí ich značne zdecimovali epidémie osýpok a kiahní, ktoré so sebou dovliekli Európania. Hurónom teda asi veľmi do smiechu nebolo a my dnes z nepochopiteľných príčin označujeme divoký smiech ako hurónsky. Spolu s nami sa takto rehocú aj bratia Česi, ale inak sa národy smejú jednoducho divoko (raucous laughter) alebo vo veľkom (großes Gelächter).

  • Aj na tomto začiatku bolo slovo: Obzerance

    Keďže toto je slovenský miniblog, načim začať slovenským slovom. Nielen v angličtine sú slová „nepreložiteľné“ do našej materčiny. Aj my v rodnom jazyku máme mnohé slová, ktoré by ste v cudzích jazykoch hľadali asi márne.

    Jedným z nich je slovo „obzerance“. Čo bude na večeru? – Obzerance! (niektorí špičkoví kuchári možno ponúknu aj obzerance s makom či tvarohom).

    Aj u vás doma bývajú obzerance? Pôvodne toto slovo síce znamenalo, že na jedenie nebude nič – ľud bol chudobný a neraz sa chodilo spať o hlade. U nás doma sme si ale obzerance prispôsobili – obzerance používame, keď sa poobzeráme po dome, čo by sa dalo zjesť a vyrobí sa z toho večera.

    Zdá sa však, že slovo „obzerance“ ostane neskrotené.