Tá dnešná mládež, pomysleli si asi mnohí po volebnom víkende. Veď nám to (vraj) prvovoliči z generácie Z celkom slušne natreli.

Ale ktovie, či by generácia „Husákových detí“ mala šťastnejšiu ruku, ja osobne po tomto víkende ten pocit zo svojej voľby nemám …

Medzi Husákovými deťmi a generáciou Z (bude to posledná generácia pred koncom sveta?) tu máme ešte generáciu „Millenials“ – narodili sa v rokoch osemdesiatych minulého storočia až po roky na prelome tisícročí a vyrástli s internetom, smartfónmi, a preto sú prvou generáciou takzvaných „digital natives“ – digitálnych domorodcov.

Podľa smartfónov ich tiež prezývajú „look-down generation“, teda generácia hľadiaca dole – na obrazovky svojich telefónov.

lookdowngeneration

Jej predchodcami boli napríklad generácia „Nachkriegskinder“ (povojnové deti v Nemecku) a jej americkí súčasníci „babyboomers“ .

Vo Švédsku sa bývalý minister financií Pär Nuder „preslávil“ tým, že generáciu povojnových detí nazval generácia „köttberg“ (kopa mäsa), teda deti z rokov 40., ktoré musia deti rokov 60. nakŕmiť.

Netreba zabúdať ani na generáciu X (čo je približne zhodné s našimi „Husákovými deťmi“), aj keď v USA sa generácia X počíta už od šesťdesiatych rokov.

Mojou obľúbenou generáciou je tzv. stratená generácia „lost generation“ (podľa E. Hemingwaya), teda tí, ktorí prekročili prah dospelosti počas prvej svetovej vojny. (F.Scott Fitzgerald, John Steinbeck …)

 

Posledná veta Steinbeckovho „Na východ od Raja“ je Timšel (môžeš). Vždy máme na výber.