• Kefy a iné delikatesy

    Už ste niekedy jedli kefu? Že nie? Tak to ste teda mali šťastie, že vás táto lahôdka obišla.

    Alebo viete, kedy môžete niečo s istotou tvrdiť. „Zjem kefu, ak …“ a doplňte podľa svojho.

    Kefou sa zaručujú iba Slováci. Iné národy majú iné zvyklosti. Napríklad Nemcom by nejaká smiešna kefa nestačila, dušujú sa, že ak nemajú pravdu, zožerú metlu – „ich fresse einen Besen“. (a niekedy aj s upratovačkou : samt Putzfrau)

    Veľmi vtipne tvrdia bratia Poliaci, že im na dlani vyrastie kaktus: „tu mi kaktus vyrośnie“ 🙂

    Keď si svojím tvrdením sú naprosto istí Francúzi, sú ochotní nechať sa obesiť „je veux bien être pendu“, prípadne sľubujú, že sa stanú mníchom „je me fais moine“.

    Čo je asi rovnako silné tvrdenie, ako že si Arabi oholia bradu. 🙂

    Ostatné národy sú jednotné a spojené v tom, že sú ochotné zjesť svoj klobúk, ak by nastala situácia, o ktorej si boli istí, že nenastane. V angličtine „I’ll eat my hat“, v taliančine „mi mangio il capello“, v maďarčine „megeszem a kalapom“.

    Dobrú chuť:

    kefa

  • Ako sa slovenský hrach do sveta vybral

    Tiež niekedy hádžete hrach na stenu? Namáhate sa úplne zbytočne. Pandúri si určite hovorili, že Jánošíkovi hrach na stenu hádzať neradno, načim pod krpce. Keby mu nehodili hrach pod krpce ale na stenu, nemusel odvisnúť za štvrté rebro.

    Je teda nad slnko jasnejšie, že toto prirovnanie je rýdzo slovenské.

    Ibaže by nie.

    Ono totiž, potvora, existuje aj v češtine, kde hrach hádžu na „zeď“.  A po dôkladnom hľadaní sa ukázalo, že hrach na stenu hádžu aj v maďarčine, ruštine a poľštine. Takže buď bol Jánošík multikulti, alebo to od Jánošíka nepochádza. 🙂

    V nemčine zas hovoria, že je niečo „vergebliche Liebesmüh“ – dalo by sa povedať, že Márna lásky snaha, lebo aj toto nemecké prirovnanie je priamym prekladom anglického „Love’s labour’s lost“, ktoré ako prvé uviedol na scénu vo svojej komédii William Shakespeare.

    No lásky snahu by ste v dnešnej angličtine hľadali asi rovnako márne ako hrach na stene, Angličania si radšej zbytočne pokecajú so stenou (talking to a brick wall). A keďže angličtina je veľký jazyk, nájdu sa v ňom mnohé kreatívne duše, ktoré potom vymyslia aj prirovnania ako „trying to push on rope“ (tlačiť na povraz), „emptying the ocean“ (vyprázdňovať oceán), „listening to a rock“ (počúvať kameň) a moje najobľúbenejšie – „digging to China“ (kopať jamu do Číny).

    Francúzom na mrhanie energiou nestačí ani hrach, ani tehlová stena, oni sa rovno vyberú do púšte a tam budú držať kázeň „prêcher dans le desert”.

    Ale aby som niečo nezatajila – aj Nemci môžu „Erbsen gegen die Wand schmeissen“ – teda hádzať hrach na stenu.

    erbsen

    (Fotku hrachu som si požičala z www.mittags-pause.de)

  • Toto si vyprosím!

    Dnes ráno mi volala jedna pani. Chcela odo mňa nejaké údaje, ale bola na mňa taká nepríjemná, ako keby som jej zjedla raňajky. Mala som sto chutí zakričať:  haló, teta, my sme spolu husi nepásli!

    Lenže, ako sa hovorí, všetko zlé je aj na niečo dobré. Husi zobudili krotiteľku a tak som sa vydala pátrať po nich v cudzích jazykoch.

    Priznám sa, ani som netušila, či nejaký podobný výraz existuje aj inde, lebo ani v nemčine, ktorú ovládam takmer ako slovenčinu (a niekedy aj lepšie), mi nič nenapadalo. Neostávalo mi nič iné, len strieľať na slepo, veď možno trafím. A trafila som!

    Nemci spolu nepasú husi, ale strážia prasce – „wir haben nicht zusammen Schweine gehütet“ môžete sa ohradiť, ak by vám niekto, napríklad, začal len tak tykať.

    Prasiatka si od Nemcov požičali aj Francúzi „on n’a pas gardé les cochons ensemble“.

    Horšie je to už s angličtinou, tam sa môžete akurát tak opýtať, že odkedy ste takí veľkí priatelia – „since when have we become so friendly“, alebo „what gives you the right to be so buddy-buddy“ (odkiaľ berieš právo byť taký kamoško) a môj osobný favorit je: „do I know you?“ (my sa poznáme?), ale nie je to, podľa mňa, ani zďaleka také výstižné, ako naše husi.

    Ešteže sú tu Taliani, ktorí nám paletu výrazov na ohradenie sa voči neprístojnému správaniu rozširujú o jedenie, či skôr nejedenie zo spoločného taniera „non abbiamo mai mangiato nello stesso piatto“.

    Ale najlepší je aj tak majster Google – chcela som k článku pridať aj ilustračný obrázok, tak som zadala do vyhľadávača „pastier husí“ a pozrite, čo mi vyšlo:

    pastier husi

    To nie ja, to Google!

  • Tvrdý chlebík

    Minule som pridávala na instagramový účet našej asociácie fotku tlmočníka, ktorý sa chystal zahryznúť do chlebíka s rezníkom. Niekedy sa tlmočníkom neujde ani ten chlebík, keď tlmočia aj počas obeda. Tlmočenie je naozaj tvrdý chlebík. 🙂

    chlebik

    Keď som však chcela pridať aj anglickú verziu textu k fotke, uvedomila som si, že v angličtine nie je takéto pekné obrazné pomenovanie ťažkej práce, ktoré by súviselo s chlebom. Môžeme síce povedať, že „it’s a hard way to make a living“ – teda zarábame si ťažko, alebo „it’s a tough sledding“ – čo je doslovne tvrdá sánkovačka, asi ako naše „v lete na saniach“. Ale po chlebe ani chýru ani slychu.

    Tvrdý chlebík (alebo skôr ťažký chlebík) poznajú okrem nás iba Nemci – „ein hartes/schweres Brot“. Ani francúzske bagety nestihnú do zjedenia stvrdnúť a Francúzi môžu tvrdiť akurát to, že robia ako černosi „travailler comme un nègre“, ale neviem, či by to v dnešnej politicky korektnej dobe ešte obstálo.

    Nuž, potešila som sa takejto prekladateľskej výzve a netrvalo dlho a našla som spôsob, ako zachovať aj narážku na jedlo a aj na tvrdú prácu – „it’s not a piece of cake“ – teda nie je to kus koláča (jednoduchá vec), ale kus driny.

    Čo poviete, ako som to zvládla?

  • Babie leto

    Sedím si vonku s kávičkou (presnejšie ristrettom, ku ktorému mi ponúkli mlieko – čisté barbarstvo!), vyhrievam sa v jesenných lúčoch slnka a tu bum! – Inšpirácia. Veď ja som ešte neriešila babie leto!

    káva v babiom lete

    Každý priemerný angličtinár vie, že v angličtine je babie leto indiánske (Indian summer), ale nikto presne nevie, prečo je indiánske. Je síce z Ameriky, ale či sa toto teplé počasie vyskytovalo práve tam, kde žili Indiáni, alebo či Indiáni o ňom ako prví rozprávali Európanom, ani srnka netuší.

    V nemčine je to Altweibersommer – leto starých žien, alebo teda babie. Podľa holandskej Wikipédie to pochádza z germánskej či severskej mytológie, v ktorej bohyne osudu spriadali ľudské osudy a tieto osudové vlákna potom poletovali ako pavučinky vo vzduchu. Nemecká Wikipédia o tom taktne mlčí a tvrdí, že tieto pavučinky pripomínajú sivé vlasy starých ľudí.

    A keďže už dokážem dešifrovať aj jednoduchšie talianske texty, zistila som, že v Taliansku sa babiemu letu hovorí leto sv. Martina (estate di San Martino). Podľa legendy Martin stretol žobráka, ktorý sa triasol od zimy v daždi, tak mu daroval polku plášťa. O chvíľu neskôr stretol ďalšieho, ktorému dal druhú polovicu. Potom sa zrazu vyčasilo a nastalo obdobie krásneho teplého počasia.

    Švédi majú brittsommar – podľa svätej Birgitty, ktorá bola (celkom správne) presvedčená, že na severe je nesmierne studená a krutá klíma a preto sa modlila, aby pánboh klímu zmiernil. A on jej sľúbil, že okolo jej výročného dňa dopraje Švédom pár letných dní extra. Meniny má Birgitta vo švédskom kalendári 7. októbra.

    Zistila som, že asi každý jazyk má svoje vlastné označenie babieho leta, čo nám napovedá, že než sa začala meniť klíma, tak sa takéto „letné“ dni vyskytovali začiatkom jesene kade-tade po svete.

    Prajem pekný babí víkend, zdá sa, že Birgitta, Martin aj Indiáni by nám mohli dopriať.

  • V úzkych

    Tak to bola poriadne dlhá prestávka. Ale lepšie vrátiť sa neskoro ako vôbec.

    Uvažujúc nad tým, čím sa po prestávke prihlásim svojim čitateľom, zablúdila som pohľadom na noviny suseda a tam to bolo – inšpirácia. V novinách písali niečo o „Zwickmühle“ pre európske dáta. Teda doslovne o štípajúcom mlyne. Zwicken síce znie ako cvikať, ale v nemčine, keď vás niečo zwická, tak vás to štípe.

    Tento štípajúci mlyn je vlastne akási bezvýchodisková situácia, pôvodne je to prevzaté z hry „mlyn“, kde sa dostanete do situácie, že nech sa už rozhodnete akokoľvek, aj tak máte prehraté. (Pripomína mi to situáciu vo volebnej miestnosti 🙂 )

    V angličtine si môžete napríklad povedať, že ste sa ocitli medzi kameňom a tvrdým miestom (between a rock and a hard place). Prípadne, poverčivejší z nás si spomenú na čerta a teda uviaznu medzi čertom a hlbokým morom (caught between the devil and the deep blue sea).

    Pri takejto nemožnej voľbe ja používam doslovný preklad nemeckého idiómu, že to je ako výber medzi morom a cholerou (zwischen Pest und Cholera).

    V slovenčine sa môžeme ocitnúť medzi dvomi mlynskými kameňmi, ktoré vás aj tak zomelú. Radšej sa od mlynov držte ďalej a držte sa Mlynarčíkovej, tá bude zas viac písať. Snáď 🙂

  • Kto chytá v …

    V týchto dňoch sa potím pri preklade módneho magazínu. Nielenže je plný „cool“ anglických výrazov, hoci text nie je v angličtine, ale obsahuje aj pomenovania rôznych odevov a častí odevov, na ktoré v slovenčine nemáme zaužívanú terminológiu. A tak brázdim vody internetové a objavujem slovíčka ako „kaban“, „shift dress“ alebo „boxy pulóver“. No čo, v angličtine zas určite nemajú krpce, fortuch a rubáč.

    Najviac ma ale zamestnáva slovíčko „Hingucker“, lebo všetko je „Hingucker“ – teda čosi, na čo sa musíte pozrieť. Nie celkom ako dopravná nehoda. V nemčine má toto slov pozitívny význam.

    Aj angličtina má svoj pekný výraz – „eye-catcher“. Lapač očí. Samozrejme, všetko sa dá pekne opisom … The Catcher in the Rye sa do slovenčiny dostal ako „Kto chytá v žite“. Analogicky by sme mohli tvrdiť , že odev má v sebe niečo, čo chytá pohľady, prípadne človek celým svojím zjavom môže byť lapačom pohľadov.

    Ako táto dáma v bielom:

     

    biele saty

    Nesmierne by sa mi do nadpisov hodilo jednoslovné pomenovanie. Nadpisy by mali byť úderné a „máloslovné“. Predpokladám, že taký eye-cather do slovenčiny nelegálne imigruje a o pár rokov sa bude tváriť, že on nič, on muzikant, podobne ako jeho súkmeňovci „hit“, „outfit“ alebo „džínsy“, ale ja nechcem byť pašerákom slov 😀

  • Do ucha!

    Minulú stredu som úspešne zavesila slúchadlá na klinec. Teda nie celkom, iba na leto, v septembri sa k svojmu obľúbenému pracovnému prostriedku opäť vrátim.

    Ale ešte než sa mi zavaril mozog som si stihla uvedomiť, že v slovenčine asi nerozlišujeme medzi slúchadlami do ucha a na ucho. V angličtine je to jasné, ja používam headphones, teda tie „náušné“ slúchadlá, hoci mnohí kolegovia používajú earphones, tie, ktoré sa vkladajú do uší.

    Zo strednej školy si pamätám akurát moju nemeckú učiteľku ruštiny, ktorá sa preslávila zvolaním „vazmite naušniky“, keď nás išla pobaviť nejakým počúvaním s porozumením. Lenže to boli časy v minulom tisícročí, kedy ešte slúchadlá do uší asi ani neexistovali.

    V slovanských jazykoch ešte stále nemáme rôzne slová na rôzne druhy slúchadiel.

    Zato taká nemčina si vynašla „Ohrhörer“ čiže aké si ušné počúvadlá, lenže zas, čo by si nemčina nevymyslela, keď si môže ľubovoľne poskladať akékoľvek slová a vznikne (väčšinou) zas zrozumiteľné slovo.

    Francúzi majú „casque d’écoute“ – teda akúsi helmu na počúvanie, na rozdiel od obyčajných „écouteur“.

    A aby som to ešte trochu skomplikovala, najradšej tlmočím so slúchadlami, ktoré majú aj integrovaný mikrofón, lebo sa potom nemusím predkláňať k pevnému mikrofónu do nepohodlnej polohy. Problém je iba ten, že obyčajné slúchadlá si môžem nosiť vlastné, slúchadlá s integrovaným mikrofónom sú „putovné“ a teda človek nikdy nevie, kto do mikrofónu pľul bacile predtým.

    Tlmočenie veru je rizikové povolanie a ja sa teším, že si od konferenčného tlmočenia na pár týždňov dávam pohov.


    sluchadla

     

  • Pohoda

    Minulý víkend som úspešne 19. krát nebola na Pohode.  A keď to takto pôjde ďalej, tak o rok sa Pohody nezúčastním 20. krát. Ale predsa len som sa Pohodou nechala inšpirovať.

    Preložiť všetky významové odtiene slova „pohoda“ do cudzieho jazyka vlastne ani nie je možné jedným slovom, aj keď tých odtieňov asi nie je 50.

    Anglický slovník nám ponúkne „well-being“ – čo znie ale veľmi sterilne, ako z článku o tom, ako sa má štát starať o blaho svojich občanov. Prípadne, ak by šlo o pohodu zvierat, tak to môžem byť aj animal welfare.

    Keď sú ľudské veci „v pohode“, sú skôr „OK“, „fine“ , prípadne, ak by ste sa chceli vytiahnuť britským idiómom, použite „fine and dandy“ 😀

    Pohodičku v živote vyjadríme ako „beer and skittles“ – teda skoro ako „pohoda, klídek, tabáček“ , len skittles je nejaký historický druh hry kolky. A život nie je iba beer and skittles…

    Možno jednoduchšie vysvetlíme pohodu Nemcom, lebo oni majú svoju „Gemütlichkeit“, aj keď ja si v tomto prípade vždy predstavujem nejakých dôchodcov, ktorí zabalení v deke popíjajú urologický čaj a pritom sa kývu zo strany na stranu v rytme šlágrov. Mladí Nemci dnes tiež asi skôr „chillujú“ alebo dokonca „chillaxujú“.

    Vo Francúzsku a po francúzsky som pohodu nezažila, takže skladám zbrane, lebo to, čo ponúkali slovníky podľa mňa vôbec ale vôbec nevystihovalo našu slovenskú pohodu.

    Pohodový týždeň prajem.

    Psia pohoda V pohode

  • Streda, štvrtok a sobota

    Veľká narodeninová oslava – rovných 100 Márie Mlynarčíkovej staršej – ma cez víkend zaviala do Spišskej Soboty. A to by som nebola ja, keby som neustále nemorfundovala nad okolitým svetom. I tu som sa teda zamyslela, že prečo je Spišská Sobota vlastne sobota.

    Spišská Sobota

    Spišská Sobota

    No, netrvalo dlho a spomenula som si, že slovenské obce, ktoré majú v názve deň v týždni, mali v daný deň jarmok (teda trh/Jahrmarkt). Dobre, záhada vyriešená aj bez všemocného Gúglu, lenže, začala som rozmýšľať nad tým, či poznám v niektorom zo svojich cudzích jazykov názov obce, ktorý by obsahoval deň v týždni. A nič mi nenapadlo.

    Tak som spustila internetové pátranie. Zdá sa, že takéto pomenovania obcí sú uhorským špecifikom. Rozhodne som žiadne Samstagy, Wednesday, Czwartky a nič podobné široko-ďaleko nenašla. Jediné, čo sa mi podarilo overiť, je, že názov maďarského mesta Szombathely (sobota+miesto) je tiež odvodený od toho, že sa tam v sobotu konali trhy.

    V Nemecku si mestá, ktoré mali trhové privilégiá, dávali pred názov „Markt“ – teda trh, v Anglicku to bol „Market“. Zaujímavé bolo, že na trhovisku stál kríž, nielen preto, aby si trhovníci zabezpečili božiu ochranu, ale aj ako pripomienku, že sa nemá „defraud by cheapening“ – teda handrkovaním stlačiť cenu až tak nízko, že by sa trhovníci už nevrátili, lebo by sa im to neoplatilo.

    Vo Švédsku si trhové mestá mohli pridávať príponu „-köping“, od slova „köpa“ – teda nakupovať.

    K reáliám iných krajín v Európe som zatiaľ nenašla nič, ale možno mi niekto doplní v diskusii 😀 .