• Kým nás smrť nerozdelí

    Najvyšší súd USA priznal homosexuálom právo uzatvárať manželstvo a mne pri tejto príležitosti prišlo na um slovíčko, ktoré ma mátalo už okolo nášho dobrodružného referenda.

    Germánske či románske jazyky  nerozlišujú, či sa žení muž alebo vydáva žena, napríklad v angličtine sa muž aj žena chystá „to marry“ svojho vyvoleného/vyvolenú a slávnostne môže sľubovať „I thee wed“ (beriem si ťa za muža/ženu – počas „wedding“, teda svadby. Celkom vtipné je, že v Berlíne sa jedna mestská časť volá Wedding a slovenské titulky k filmu Nebo nad Berlínom vložili jednému z anjelov do úst vetu: „tam je svadba“ – hovoril, samozrejme, tam je Wedding 🙂 ).

    Hovorovo v angličtine zväzujú uzol „tie the knot“, prípadne ich „zaháknu“ – „get hitched“.

    V nemčine je podľa mňa najlepší výraz „sich trauen“ – lebo to znamená jednak dôverovať si, ale aj odvážiť sa/odhodlať sa a teda tieto významy pekne dokresľujú, že na manželstvo treba aj dôveru aj odvahu 🙂

    Okrem toho od slova „Ehe“ – manželstvo – je odvodené „ehelichen“, ale najviac sa asi používa „heiraten“. (a Heirat je svadba)

    No a nezabudnime na „prúpovídku“ – „heirate oder bleibe ledig – du wirst es bereuen“ – či už vstúpiš do manželstva, alebo ostaneš slobodný/á, ľutovať budeš 🙂

    Francúzi majú na výber, buď „épouser“, od toho je odvodené „époux“ – manžel/manželia) alebo „se marier“, výsledkom čoho je „mari“ – manžel.

    V slovanských jazykoch – slovenčine, ruštine, češtine, chorvátčine, poľštine a asi aj ďalších, rozlišujeme, či hovoríme o svadbe z pohľadu muža alebo ženy.

    Minimálne v slovenčine máme ale aj slovo „sobášiť“ a „zosobášiť sa“, takže sme dávno dobre pripravení na čas, kedy aj u nás budú môcť do manželského zväzku (po slovinsky „zakonska zveza“) vstupovať aj osoby rovnakého pohlavia.

    rainbow

  • Miňonky a mimoni

    V kuloároch medzinárodných konferencií sa preberajú mnohé nesmierne dôležité témy. Napríklad téma mimoňov. Keďže do kina zablúdim v priemere raz za rok a na telku mi v podstate akurát padá prach, v súčasnej popkultúre nie som úplne doma. No žlté postavičky v tvare fazuľky som niekde na periférii svojho záujmu zaregistrovala.

    Netušila som, že v origináli sa tieto žlté fazuľky nazývajú „minions“. Keď sa povie minions, predstavím si, napríklad, chudákov prekladateľov, ktorí v pote tváre upravujú do zrozumiteľného jazyka požutý text, ktorý vypľuje stroj typu Google.  Proste sivú anonymnú a zotročenú masu. Minions sú ale aj pätolizači, ktorí svojmu pánovi budú zo všetkých síl lichotiť. Anglický minion totiž pochádza z francúzskeho „mignon“, čo Angličania importovali asi v 15. storočí vo význame „miláčik“. Až časom dostalo slovo negatívnu príchuť, ktorú poznáme aj dnes.

    O to viac ma prekvapilo, že v slovenskej verzii filmu o žltých fazuľkách sa im hovorí „mimoni“. Mimoň, okrem toho, že je to obec v Česku, je podľa mňa niekto, kto je tak trochu stratený. Aj keď v slovníkoch, ktoré doma mám, som to nenašla a dokonca ani po prehľadaní pocitovo polovice internetu, som na žiadnu definíciu nenaďabila. Ak si odmyslím jeden slovník, ktorý „mimoňa“ prekladá ako „airhead“ – teda „vzdušnú (rozumej prázdnu) hlavu.

    Fakt by som chcela vedieť, ako vzniklo ich slovenské pomenovanie (teda, mám také tušenie, že sa inšpirovalo českým), či to bola iba obyčajná zvuková podobnosť, alebo sú žlté fazuľky fakt mimo. Asi budem musieť ísť do kina.

  • Uschni!

    Všetko zlé je na niečo dobré. Zlé, alebo teda nie najvydarenejšie, bolo vyjadrenie nositeľa Nobelovej ceny Tima Hunta o ženách vo vedeckých laboratóriách. (Podľa pána Hunta by mali mať oddelené laboratóriá.) Na druhej strane, aspoň mali novinári v preduhorkovej sezóne o čom písať. A Tim Hunt sa im posťažoval, že bol po svojom výroku „hung out to dry“ – teda, že ho vyvesili, aby uschol.

    U nás môže človek uschnúť od smiechu, v angličtine uschne buď taký, ktorého nechali „v štychu“, ale aj taký, ktorý si môže „vyžrať“, čo si „navaril“.

    Kým sa milý Tim Hunt usuší, môže byť rád, že sa naňho neuplatňuje nemecký idióm, podľa ktorého sa človek musí v tom zlom vykúpať – „etwas ausbaden“. Ak je pravda, že toto prirovnanie pochádza zo stredoveku, kedy sa vodou na kúpanie šetrilo a najchudobnejší sa kúpali ako poslední vo vode, kde sa už umyla polka mesta, tak to tiež nie je veľmi závideniahodné.

    Tento týždeň sa snáď budeme menej kúpať vo vlastnom pote a nebudeme sa ani sušiť v núdzi.

  • Kde sa vzal semafór?

    No čo sa budem tváriť, že nie, keď áno. Začala som sa učiť ďalší jazyk. Mám ich asi ešte málo. 🙂  Po taliansky som sa chcela učiť už od času, kedy som prečítala Michelangelov životopis, ktorý ma motivoval stať sa tlmočníčkou.

    Dnes sa po taliansky učím skôr preto, že milujem operu a chcem áriám lepšie rozumieť.

    A tak lúskam „užitočné“ frázy ako: „Kde je najbližší hotel“, „Dám si pizzu a pohár vína“, alebo: „Vstup do múzea je vždy zadarmo“. Až som sa dostala ku križovatke a k výrazu „semaforo“. Celkom ma to pobavilo, lebo, pokiaľ viem, široko-ďaleko nikto nemá na križovatke semafóry.

    Na juhu u Maďarov majú „jelzölámpa“, na sever v Poľsku „sygnalizacja świetlna“, v Rusku „светофо́р“ (možno niečo podobné aj na Ukrajine), Nemci disciplinovane stoja na „Ampel“ a vo východnej časti majú svojich vlastných panáčikov na semafóre pre chodcov:ostampelVo Francúzsku horí signálny oheň „feu“ a v Británii dopravu riadia dopravné svetlá „traffic lights“.

    Len u nás a v Česku používame slovo semafór, ktoré do češtiny, vraj, prišlo cez rakúsku nemčinu z francúzskeho „sémaphore“ (séma – znak a foro – nositeľ, čiže semafór je nositeľ znaku). No a z češtiny už je to iba na skok do slovenčiny, aj keď v slovenčine slová českého pôvodu majú ťažký osud a ktovie, či jedného dňa nebudeme musieť aj semafór označiť za bohemizmus. 🙂

  • Čierny pasažier

    Migranti a imigranti sa momentálne skloňujú vo všetkých pádoch. Keby človek veril novinám a politikom, mohol by podľahnúť ilúzii, že sa blíži koniec sveta. Alebo aspoň Slovenska. Našťastie, rozumný človek vie, že novinám a politikom neradno veriť, a teda sa záhuby nemusí obávať.

    So mnou bol nedávno na palube lietadla tiež jeden čierny pasažier :

    pasazier

     

    Sledujúc chudáka zvera (neviem, čo to presne bolo) som si predstavila, aké to musí byť strašné, keď sadnete na nejaký dopravný prostriedok, ani netušíte, kam ten prostriedok ide a či ešte niekedy uvidíte svoju rodinu a priateľov.

    Čierny pasažier je v nemčine slepý „blinder Passagier“ – pochádza to z histórie, keď sa v poštových dostavníkoch neplatiaci pasažieri skrývali, aby neboli videní, no tým pádom aj nič nevideli. Dnes sa čierny pasažier skôr schová v podvozkovom priestore lietadla – ako anglický „stowaway“ – odprataný.

    Pasažieri, ktorí idú na čierno, napríklad v MHD, sa ani neskrývajú, len dúfajú, že ich neprichytia ako „Schwarzfahrer“ – teda čiernych cestujúcich alebo ako „fare dodger“ – takých, ktorí sa vyhýbajú plateniu.

    Pasažieri z lodiek, ktoré pristávajú v Grécku a Taliansku, majú síce čiernu pokožku, ale ak sa my budeme tváriť ako slepí, neznamená to, že sa nás to netýka. Môžeme síce po anglicky „turn a blind eye“ (otočiť sa im slepým okom, teda odignorovať), ale je to tak trochu, ako keď si dieťa dá ručičky pred očičká a myslí si, že keď ono nevidí, tak ani nie je videné. Ignorovaním situácie sa situácia nevyrieši.

  • Napime sa, bratia

    Minule sa nám v Európskom parlamente prihodila taká zvláštna vec. Namiesto fliaš s vodou nám na chodbe nainštalovali plastový demižón – šetríme, životné prostredie, peniaze a tak – potiaľ všetko super, lenže sme nedostali poháre. A keďže tlmočníkom sa pri práci od úst práši, ak nemajú vodu, podujal sa kolega, že poháre pozháňa.

    Tu nastal môj krotiteľský moment – kolega si totiž pýtal „glass“, čo po našom je, samozrejme, pohár, no v angličtine je to pohár výhradne sklenený. Čiže v češtine „sklenice“.

    My sme ale chceli pohár nesklenený, teda „glass“ sa nám nehodilo.

    Ak ide o pohár papierový, pýtame si v angličtine „paper cup“ (doslovne papierovú šálku), v nemčine „Becher“ , ktorý má príbuzného v talianskom „bicchiere“, no víno z „Becher“ sa pilo naposledy v stredoveku, z „bicchiere“ ho pijú Taliani dodnes, lebo to môže byť akýkoľvek pohár.

    Francúzi pijú zo skla – „verre“, okrem kávy, tú pijú z „tasse“ – podobne ako Nemci „Tasse“ a šálka čaju Angličanom najlepšie chutí z „cup“, no môže byť aj „mug“.

    K nám do slovenčiny pricválal pohár na škaredých chlpatých poníkoch z maďarskej pusty 🙂 Pravdepodobne z latinského „bicarium“.

    Nová fontánka:

     

     

     

    fontanka

  • Boh, modrá smrť a vražda

    Na anglickej žurnalistike sa mi páči, že často a rada používa rôzne šťavnaté idiómy. Možno je to len môj pocit, ale zdá sa mi, že idiómov v anglických novinách nájdete viac, než v slovenských.

    Minule som si tak čítala o nedávnych voľbách v Británii, kde som sa, okrem iného, dočítala, že voliči ziapali modrú vraždu. Čiže „screamed blue murder“.  Boli teda riadne „napajedení“ a tak si pekne od pľúc pofrflali. Ono totiž scream blue murder nemusí byť doslova kričanie, stačí aj hlasný protest. Teda niečo, čo od našich voličov očakávať nemožno. (Možno preto naši novinári nepoužívajú idiómy v takej miere? Alebo, keby používali, tak by voliči začali na informácie hlasno reagovať? Ktovie?)

    Ale prečo je v angličtine vražda modrá a prečo sa kričí?

    Zdá sa, že toto prirovnanie pochádza z francúzskej modrej smrti. Starí Francúzi (tak niekedy v 17. storočí), keď si potrebovali tak dobre „od pľúc“ zanadávať, tak spomínali smrť boha – mort dieu. No a slabšie povahy nechceli veľmi riskovať (bohorúhačstvo a tak), nuž si slovo dieu nahradili podobne znejúcim slovom bleu a nadávali teda mort bleu (nemýliť si s gordon blue, ten nie je po francúzsky).

    Francúzska modrá smrť preplávala Lamanšský prieliv a na ostrove pristala ako modrá vražda a úspešne sa v jazyku drží až dodnes.

  • Pásla kone na peróne

    Nedávno som v malom francúzskom mestečku neplánovane strávila dlhší čas na vlakovej stanici, lebo vlaky mali výluku. A keďže som mala pri sebe kolegu tlmočníka, netrvalo dlho, kým sme sa dostali k jazykovým otázkam.

    Postávali sme na peróne, ktorý sa dnes po francúzsky povie „quai“ (perron je pôvodné a už zastaralé označenie), a hútali, prečo toto zdanlivo francúzske slovo Francúzi nepoužívajú. Úspešne ho vyexportovali až do Ruska – kde je to перрон, ale „perron“ vo francúzštine to sú schody, ktoré vedú k hlavným vchodovým dverám budovy či domu. K najznámejším „perónom“ patria napríklad Španielske schody v Ríme. Zo Slovenska najbližší „perón“ je schodisko Strudelhofstiege vo Viedni

    „Perron“ je zastaralé označenie nástupištia aj v nemčine, no dnes už sa skôr používa „Bahnsteig“, ale vo väčšine európskych jazykov slovo „perón“ v tej či onej podobe nájdete.

    V angličtine si ponechalo slovo perron francúzsky význam schodišťa a nástupište hľadajte pod heslom „platform“.

  • Dejateľ, buditeľ a činiteľ

    Minule som sa tak prechádzala po rodnej Rači a natrafila som na bustu Vladimíra Plicku, významného „kultúrno-osvetového dejateľa“. Hneď som si bustu odfotila, že sa slovku dejateľ pozriem na zúbok. Priznajte sa bez mučenia, keby ste sa nepozreli do slovníka, vedeli by ste definovať význam slova dejateľ?

    Mne ako dejateľ napadol akurát Ľudevít Štúr, no podľa skúmania zdrojov sa zdá, že slovenskí dejatelia boli v podstate vzdelanci 19. storočia 🙂

    Potom som na dejateľa zabudla, až som včera sedela v Záhrebe na zmrzline a ako výdavok som dostala bankovku s obrazom Juraja Dobrilu. Keďže mi to meno nič nehovorilo, hodila som ho do „Gúgla“. Ukázalo sa, že bol bojovníkom za posilnenie práv Chorvátov v rakúsko-uhorskej monarchii, čiže akási „odroda“ dejateľa. A tu som si spomenula na našich dejateľov.

    Nuž ale, ako by sme dejateľov pomenovali v angličtine? Moja prvá reakcia by bola asi „activist“ – teda niečo ako dnešní aktivisti za ľudské práva, práva LGBTI osôb, ochranu životného prostredia…

    V Írsku mali napríklad Daniela O’Connella, ktorý bol politickým lídrom v prvej polovici 19. storočia a bojoval za práva írskych katolíkov, napríklad právo byť volený do Westminsterského parlamentu, čím si vyslúžil aj prívlastok „The Emancipator“. V slovenčine sa o ňom dočítate ako o dejateľovi.

    Lenže, čo ak dejateľ ani nie je až tak bojovníkom za niečie práva, ale skôr významnou osobou – napríklad v kultúre. V dnešnom newspeaku by sme ho možno nazvali „influencer“ – teda ovplyvňovateľ alebo „opinion leader“ – tvorca verejnej mienky.

    Až nabudúce budete svojim zahraničným priateľom rozprávať o Ľudevítovi Štúrovi, skúste z neho urobiť „influencera“ 19. storočia . 🙂

    S dejateľom sa mi spájajú ďalšie krásne slová ako buditeľ a činiteľ, ale o tých niekedy inokedy.

  • Kým sa vráti porota

    Minulý týždeň som mala svoje prvé tlmočenie na súde. Kým sa človek ako tlmočník dostane na súd, preskáče si nejaké to školenie, odbornú aj jazykovú skúšku, zaplatí celkom dosť peňazí a napokon zloží sľub na Ministerstve spravodlivosti.

    A potom mu jedného dňa príde žltý lístok, vraj má na pošte uloženú úradnú zásielku do vlastných rúk. V prvom rade sa naľaká, že čo vyviedol a potom sa naľaká, že čo ho na súde čaká. 🙂

    Na počudovanie, súd v okresnom meste sa ani trochu nepodobá súdom, ktoré poznáme z amerických filmov a seriálov. 🙂 Sudca síce má talár, no nikto mu nehovorí „your honour“ a svedok (teda aspoň tam, kde som bola ja) nesedí vedľa sudcu, ale stojí pred ním.

    Pri príležitosti môjho súdneho krstu mi napadol americký idióm – „the jury is still out“ – teda porota sa ešte nevrátila. Čo je, samozrejme, odvodené od toho, že v Amerike rozhoduje o vine či nevine obžalovaného porota, zložená z náhodne zozbieraných laikov. A kým sa porota neporadí a nevráti aj s verdiktom, tak je ešte všetko „otvorené“.

    Prenieslo sa to aj do hovorovej reči, ak sa neviete rozhodnúť, či je niečo dobré alebo nie, môžete povedať „the jury is still out on that one“.

    V nemčine ste ešte nepovedali posledné slovo „das letzte Wort ist noch nicht gesprochen“.

    Čo sa mňa týka, tak porota posudzujúca moje rozhodnutie stať sa úradnou tlmočníčkou sa tiež ešte nevyslovila, či to bolo dobre. 🙂