Tak nový etymologický slovník je na svete. Ako krotiteľka sa z neho nesmierne teším. No hľadala som v ňom moje obľúbené slovo „dzigvajs“ a nenašla som. Ani „dzindzík“ tam nie je. Vôbec je toho pod písmenom „dz“ veľmi málo.
Ale veľmi ma zarazilo, že v ňom nie je „šuviks“. Pritom starý veľký slovník slovenského jazyka šuviks ešte pozná ako černidlo (čierny krém na natieranie topánok). Asi si dnes už nikto neleští topánky čiernou pastou, skôr nejakou umelou vodičkou. A tak sa nám šuviks v pôvodnom význame stratil a dnes už je to jedno. Je mi to šuviks…
Moja prababička vraj hovorievala, že Rusi vynašli dve dobré veci – pascu na myši a „napľuc do šuviksu“, ale šuviks už vynašli Nemci. Teda aspoň jeho názov. V nemčine je to Schuhwichse (čítaj šúvikse) a tento šuvix sa na ošetrenie kože používal do konca 19. storočia.
Viem, že mojim čitateľom etymológia nie je šuviks a najbližšie sa budem venovať svinskému psovi ….
Zdá sa, že tento Stručný etymologický slovník je až príliš stručný.
dzigvajs je co? to iste ako cinkvajs, cize zinkova beloba? … opak šuviksu?
Ja dzigvajs poznám ako nejaké zariadenie, v angličtine by som povedala „thinkamagic“ … (skôr mi to pripomína slovo device), ale neviem, či to nie je iba slovo, ktoré používame v našej rodine :D
Dzindzik nie je nejako významovo príbuzný s dzikvajsom ?
Čo ja si pamätám tak dzindzik sme nazývali niečo malé, čo sa má niekde strčiť, dať a v tej chvíli sme tú vecičku nevedeli pomenovať… U nás v Košiciach sme na to používali výraz „bazmeg“, čo sa hodilo na všetko čo sme práve nevedeli pomenovať…
A dzigvajs sme používali na zvýraznenie, keď sme niečo chceli zdehonestovať, odmietnuť, zbagatelizovať…
Ja poznám slovo dzigibajs , čo bol znehodnocovať na lístky v autobuse, “ toten bazmeg“ kde sa strčil lístok, potiahlo sa a lístok mal dierky.