Hovorí sa, že žijeme v dobe informácií. Informačnej explózie. A zároveň dobe, kedy už pravda nie je pravdou, „ale mohla by byť“.

V dobe informácií sa zdá byť nesmierne ľahké manipulovať veľkým počtom ľudí. Stačí zasiať zrnko pochybnosti, tvrdiť, že biela je čierna a naopak, a vzniká taký zmätok, že niektorí ľudia začnú pochybovať aj o tom, že Zem je guľatá.

V angličtine je na takéto manipulátorské správanie výraz „gaslighting“ – plynové osvetlenie.

Pochádza z divadelnej hry Gas Light z roku 1938. V nej sa manžel snaží svoju ženu presvedčiť, že je šialená, pričom on manipuluje drobné detaily v ich domácnosti a tvrdí, že ona sa mýli a nesprávne si veci pamätá.  Plynové lampy preto, že v dome, kde bývajú, sa stlmia plynové lampy, keď manžel hľadá na povale poklad a použije plynové osvetlenie aj tam, čím sa zníži intenzita svetiel dolu. A manželke tvrdí, že sa jej to len zdá.

Plynové lampy

Gaslighting v politike vyzerá tak, že politik povie „A“, potom mu prídu na to, že „A“ nie je celkom pravda, prípadne, že je to celkom lož a politik zareaguje tak, že on nikdy „A“ nepovedal, a nikdy by si nedovolil povedať „A“, keď je to jasne „B“. Veľkým majstrom gaslightingu je, podľa expertov, aj súčasný americký prezident.

Ale zrnká pochybností úspešne zasieva aj ruská propaganda; napríklad v Rusku Putinov poradca zafinancuje viaceré politické koalície, aby ľudia už nemali vôbec šancu zistiť, čo je štátne, a čo je ozajstná iniciatíva zdola. Ruské financie sa pritom nezastavia ani na ruských hraniciach. Výsledky ich činnosti vidíme (ak ich sme ochotní vidieť) aj na Slovensku.

Ľudia sú takmer dokonale zmagorení, nevedia, čomu ešte môžu veriť a neraz naletia šarlatánom a šialencom.

S plynom opatrne ….