Nadobudla som nový počítač  – rýchly, ľahký a šikovný. Má len jednu chybičku – nedá sa na ňom v kancelárskom balíku používať automatická kontrola pravopisu (preklepov) v slovenčine.

Moja prvá reakcia bola viac než rozhorčená – ako môže „malá mäkká“ spoločnosť predávať svoj softvér bez takej základnej funkcie?

No potom som sa musela nad sebou zamyslieť – prečo ma to vôbec rozčuľuje – veď pravopis ovládam, ak by som si aj niečím nebola istá, môžem si to overiť v slovníku, a svoje „diela“ predsa aj tak po sebe niekoľkokrát čítam.

Prehovorila zo mňa jednoducho pohodlnosť. Presne tá pohodlnosť, ktorej nás učí moderná technológia – dnes už nemusíte ovládať pravopis – automat to vyrieši za vás. Dnes už sa nemusíte orientovať v teréne – mapy v mobilnom telefóne vás zavedú, kam potrebujete ísť (aj keď s rizikom, že sa pri sledovaní displeja potknete o vlastné nohy). Dnes už nemusíte nosiť vedomosti v hlave, stačí, že ich viete „vygoogliť“.

Paradox dnešnej doby – používame stále prešpekulovanejšie technológie a vďaka nim postupne nenápadne hlúpneme, lebo nie sme nútení používať vlastný mozog.

Neohrozuje nás len mozgový výplach, ktorý nám pravidelne ordinujú masmédiá. Sú to aj bity a bajty dobre zakódovaných programov, ktoré nás oberajú o trénovanie vlastného myslenia. Stačí kliknúť či klepnúť na pestrofarebný malý obrázok a mašinka nám zariadi život.

Keď som pred nejakými 15 rokmi pracovala na projekte s americkými konzultantmi, ktorí prišli „ozdravovať“ slovenskú ekonomiku, smiali sme sa so slovenskými kolegami, že keby Američania nemali slovenských asistentov, neboli by schopní prežiť v postsocialistickej realite. My, generácia, ktorá ešte vyrástla za nedostatkom poznačeného socializmu, sme sa vždy vedeli vynájsť. Aj v zložitých situáciách.

Dnes už by som za nás nedala ruku do ohňa. Príliš sme si už zvykli na pohodlie digitalizovaného sveta. Klikáme a klepeme na ikonky a neuvedomujeme si, že digitalizácia je dobrý sluha, ale zlý pán. A k tomu zlému pánovi pomaly ale isto smerujeme.

Takže, aby môj mozog nezakrnel, odteraz pracujem bez automatickej kontroly pravopisu.

Malý krok pre ľudstvo, ale veľký krok pre človeka. 🙂

Komentáre

  1. katka ()

    mimochodom, k tomu ze od technologii osprostievame som dospela uz par rokov dozadu ked sme bludili v taliansku lebo nase gps nepoznalo novu cestu a na maly moment som naozaj spanikarila ze co my budeme robit a minutku trvalo kym som vypla gps a zapla mozog a uvedomila si ze na kazdej pumpe sa da kupit mapa…

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.