Migranti a imigranti sa momentálne skloňujú vo všetkých pádoch. Keby človek veril novinám a politikom, mohol by podľahnúť ilúzii, že sa blíži koniec sveta. Alebo aspoň Slovenska. Našťastie, rozumný človek vie, že novinám a politikom neradno veriť, a teda sa záhuby nemusí obávať.

So mnou bol nedávno na palube lietadla tiež jeden čierny pasažier :

pasazier

 

Sledujúc chudáka zvera (neviem, čo to presne bolo) som si predstavila, aké to musí byť strašné, keď sadnete na nejaký dopravný prostriedok, ani netušíte, kam ten prostriedok ide a či ešte niekedy uvidíte svoju rodinu a priateľov.

Čierny pasažier je v nemčine slepý „blinder Passagier“ – pochádza to z histórie, keď sa v poštových dostavníkoch neplatiaci pasažieri skrývali, aby neboli videní, no tým pádom aj nič nevideli. Dnes sa čierny pasažier skôr schová v podvozkovom priestore lietadla – ako anglický „stowaway“ – odprataný.

Pasažieri, ktorí idú na čierno, napríklad v MHD, sa ani neskrývajú, len dúfajú, že ich neprichytia ako „Schwarzfahrer“ – teda čiernych cestujúcich alebo ako „fare dodger“ – takých, ktorí sa vyhýbajú plateniu.

Pasažieri z lodiek, ktoré pristávajú v Grécku a Taliansku, majú síce čiernu pokožku, ale ak sa my budeme tváriť ako slepí, neznamená to, že sa nás to netýka. Môžeme síce po anglicky „turn a blind eye“ (otočiť sa im slepým okom, teda odignorovať), ale je to tak trochu, ako keď si dieťa dá ručičky pred očičká a myslí si, že keď ono nevidí, tak ani nie je videné. Ignorovaním situácie sa situácia nevyrieši.