Toľko sa tí francúzski poslanci oslovovali ako milý „camarade“, až mi to došlo.
Veď ten francúzsky „súdruh“ (áno, camarade po francúzsky je súdruh a dodnes sa tak socialistickí poslanci titulujú) – ten bude nejaký vzdialený príbuzný nášho kamaráta.
Takto si slová cestujú po svete – v španielčine vznikne z latinského „camara“ (miestnosť) slovko „camarada“ – skupina vojakov, ktorí spia a stravujú sa spoločne a odtiaľ milé slovíčko preputuje do francúzštiny, kde sa udomácni ako „súdruh“, do nemčiny ako „Kamerad“ – teda druh a až do našich česko-slovenských zemí, kde si ho adoptujeme ako priateľa.
No a aby toho nebolo málo, tak sa prepracovalo až do angličtiny, kde sa súdruhovia oslovujú „comrade“.