Nedávno som sa ocitla na podujatí so zvýšeným výskytom snobov. Krotiteľka obyčajná sa v takej spoločnosti cíti trochu zvláštne, ale to by nebola krotiteľka, keby z každej situácie niečo nevyťažila.

A tak som sa zamyslela nad tým, že kde sa vlastne toto slovíčko vzalo. U nás je podľa slovníka snobom ten, kto sa povrchne zaujíma o všetko módne alebo spoločensky významné, obzvlášť v umení. No napríklad na „bežnom“ predstavení by ste snobov hľadali márne. Nejde tak ani o to vidieť, ako byť videný.

Mala som tušenie, že snob ku nám prišiel z angličtiny. Len som nevedela, či náhodou nemá niečo spoločné so slovkom „to snub“  – „ohrdnúť“, ale ukázalo sa, že asi nie.

Snob bol pôvodne obyčajný obuvník, alebo dokonca obuvnícky učeň – až kým sa koncom 18. storočia nestal pohŕdavým synonymom meštiaka. Dokonca takto vtiahol aj do literatúry – ako predstaviteľ spodnej vrstvy. V literatúre sa ho ujal William Thackeray vo svojej Knihe snobov. Tu už snob prijal nový význam – ako osoba, ktorá napodobňuje ľudí z vyššej spoločenskej vrstvy.

Milý snob sa však nezastavil – vyvíjal sa a rástol ďalej, naberal nové významy – okrem spoločensky nižších vrstiev sa začal vzťahovať aj na tie vrstvy, ktoré si o sebe mysleli, že sú niečo viac, až sa dopracoval k dnešnému významu – aspoň v angličtine, kde označuje tých, ktorí pohŕdajú ľuďmi nižšieho spoločenského rangu, alebo s „horším“ vkusom.

Myslím, že hoci slovník slovenského jazyka tento význam vo svojej definícii snoba priamo neuvádza, takto vyprofilovaný snob sa uplatňuje aj v slovenčine. Alebo sa mýlim?