Tak aby ste vedeli, ja mám dnes skúšku. A to nie hocijakú, ale štátnu jazykovú. Ako hovoria Nemci „ein bisschen Spaß muss sein“ – teda trochu zábavy musí byť. Prečo teda nezačať týždeň skúškou.

Nepríjemné je, že skúška sa píše rukou a moje písmo je všetko iné, len nie krasopis. Pravdu povediac, ešte v detstve mi babi zvykla hovorievať, že „škriabem ako kocúr“. My máme psa, takže neviem, ako škaredo píšu šelmy mačkovité.

Viem však, že v Nemecku by si môj rukopis vyslúžil označenie „Sauklaue“  – teda doslovne prasačia paprča. Nie je to celkom fér, keďže v nemeckej škole som svoj rukopis musela prispôsobiť tamojším normám (niektoré písané písmená u nich veru vyzerajú úplne inak než naše), čo bola prvá rana a potom prišlo päť rokov tréningu tlmočníckeho zápisu a to je smrteľný úder aj pre ten najkrajší rukopis.

V Amerike už vraj uvažujú, že písané písmo už ani nebudú učiť. Asi preto, že píšu škaredo ako kuratá – tie škrabú „chicken scratch“.

Francúzi si na škaredé písanie pestujú prasiatka rovnako ako Nemci – „écriture de cochon“ je prasačie písmo.

Nuž a priatelia Švédi by môj krasopis asi prirovnali k vraním nohám – „kråkfötter“ sú nečitateľné škrabanice v žltomodrej krajine.