Aj lančmít si pamätám z časov pionierskych táborov. Také nie príliš vábne rôsolovité čosi z konzervy, pripomínajúce tak trochu stravu pre kozmonautov – okrúhlej chute a guľatej vône, ale v zásade nepožívateľné.
Keby som bola vtedy vedela po anglicky, určite by som sa bola pozastavila nad tým, že ako sa také čosi môže považovať za mäso a ešte k tomu obedové. Ako už naznačuje fonetika – lanč je „lunch” teda obed a mít je „meat” teda mäso.
