Vychádzali sme z budovy a strážnik nám odzdravil „bonne soirée“. A kde sú dvaja tlmočníci, tam sa špekuluje o jazyku. Kolega teda nadhodil otázku, prečo je vlastne rozdiel medzi bonsoir a bonne soirée, či bonjour a bonne journée. V každom prípade je to dobrý večer alebo dobrý deň.
Rozdiel je v tom, či je to pozdrav pri príchode, vtedy povieme: „bonjour“ alebo „bonsoir“ – dobrý deň, dobrý večer; alebo pri odchode, kedy prajeme pekný zvyšok dňa: „bonne journée“ alebo večera – „bonne soirée“.
Vtedy si kolega spomenul, že v taliančine je to rovnaké – buongiorno/buona giornata a buona sera/buona serata.
Ostatné románske jazyky neovládame, takže sme s múdrosťou v koncoch.
Ale aj v nerománskych majú pozdravy svoju vlastnú logiku. V angličtine môžete až do pravého poludnia zdraviť good morning – dobré ráno. O dvanástej hodine a jednej minúte už môžete prejsť na good afternoon – popoludnie. Úderom osemnástej začína večer.
Keď sa lúčite môžete zapriať: „have a good day“, čo nám do novodobej kúlovej slovenčiny nelegálne imigrovalo ako „majte pekný deň“.
Neviem, ako vy, ale keď to počujem ja, tak mi napadne akurát: majte ma radi!
V nemčine sa môžeme rozlúčiť auf Wiedersehen, menej formálne aj tschüß, čo vraj vzniklo z francúzskeho adieu, alebo, najmä v Rakúsku, auf Wiederschauen.
Blahej pamäti, keď ešte boli kontroly na hraniciach s Rakúskom som chcela rakúskemu policajtovi odzdraviť auf Wiedersehen, ale v polovici slova som si uvedomila, že by sa viac hodilo auf Wiederschauen, z čoho vznikol môj patentovaný novotvar auf Wiedersauen.
Sau je v nemčine sviňa, takže som milému policajtovi zapriala niečo ako do opätovného sviňačenia. Našťastie to zobral s humorom.
Ak sa vám zdá, že som v tomto článku príliš experimentovala s úvodzovkami a kurzívou, zdá sa vám správne. Nevedela som sa rozhodnúť, ale privítam konštruktívnu kritku.
Norske klasicke har det (bra), a dnes uz a svedske. Maj sa.(dobre). Mne to pripada ako najlepsi odchodovy pozdrav, lebo vserci si vsetko rozne emocne prekladame.