S veľkými vecami sa nám v poslednom čase akosi roztrhlo vrece. Nielen Amerika chce byť opäť veľká – hoci great v prezidentovom slogane vlastne neznamená veľký – kam sa človek pozrie, skromnosť a pokora už akoby vyšli z módy.
Ja som tak ostala v nemom úžase, keď som natrafila na túto výzdobu v Štrasburgu.
Hneď som si spomenula na nemecký idióm: „nicht kleckern, sondern klotzen“ – doslovne by sme mohli povedať, že nebudeme iba tak kvapkať (kleckern), ale rovno rozhadzovať aspoň polená (Klotz).
Na Slovensku je to skôr o tom, že keď netečie, aspoň kvapká, ale zas keď tečie, tak sa predsa nebudeme trocháriť. Keď sa nebudeme trocháriť (alebo okúňať, čo je nádherné slovo a treba ho viac používať, kým sa nám úplne stratí z aktívnej slovnej zásoby), môžeme to poriadne roztočiť.
Keď sa odviažu Nemci, tak poriadne udierajú na bubon – auf die Pauke hauen. A okolostojaci od úžasu žasnú stavebnicové kocky – Bauklötze staunen.
V angličtine môžeme vo veľkom myslieť „think big“ alebo aspoň nerobiť polovičaté veci – no half-measures. Prípadne robiť veci vo veľkom – do things in a big way, päsťou, nie prstami – fist not fingers. A v každom kontexte by sme si mohli nájsť niečo ešte trefnejšie.
O nemeckom klotzen a kleckern som sa dnes dočítala, že to bol Hitlerov obľúbený špruch, ktorý často používal a svojím zvráteným spôsobom doviedol do dokonalosti.
Azda by sme mohli teda trochu menej rámusiť a viac vnímať, kým bude neskoro.
Leave A Comment