Niekedy je aj pohľad do letáku z obchodu prínosný z jazykového hľadiska. Zrazu vidíte, že v Rakúsku ponúkajú rodinné balenie „Biskotten“ a hneď je jasné, že to a) nie je pôvodom nemecké slovo a b) bude nejakým vzdialeným príbuzným nášho piškótu.
Potom už stačí len pohľad do slovníka, kde sa dozvieme, že „biscotto“ je taliansky výraz, a pochádza zo latinského „biscoctus“, čo znamenalo bis = dvakrát a coctum = pečené, varené, čiže biscotto je dvakrát pečené pečivo.
A tak ako sme importovali produkt, tak sa z jeho označenia „biscotto“ fonetickou asimiláciou stal piškót, ktorého by dnes už asi málokto podozrieval z neslovenského pôvodu.
