Dnešné zamyslenie sa bude odvíjať od slova zlatokopka. Nedávno sa v našom prekladateľskom fóre objavila otázka, že ako sa zlatokopka povie po nemecky. Nemohlo by to byť jednoduchšie – zlatokopka je zlatokopkou aj v nemčine – teda Goldgräberin aj so svojím preneseným významom ženy, ktorá ide najmä po peniazoch.

Zlatokopka je taký skrytý anglicizmus. Tento význam slova k nám s najväčšou pravdepodobnosťou priplával spoza oceánu. Koniec koncov, keďže aj na Slovensku sme kopali zlato, tak zlatokopovia neboli jav neznámy. Lenže v dobách tradičných boli veci naopak – od žien sa očakávalo slušné veno – ešte aj slovenská ľudová pesnička sa pýta: „ktože vás poberie, chudobné dievčatá“ – a pán kráľ sľubovali k princeznej aj polovicu kráľovstva. Aby chudák udatný princ bol nejako odškodnený za to, že si musí tú princeznú zobrať, keď už porazil toho hnusného deväťhlavého draka.

V dobách minulých sa preto skôr vyskytovali sobášni podvodníci mužského pohlavia, ktorí v nemčine majú oveľa výstižnejšie pomenovanie – Mitgiftjäger – teda lovec vena a v angličtine ho nájdeme ako „fortune hunter“ – čo je tiež v zásade lovec pokladov.

S pokrokom spoločnosti si ženy postupne vydobyli takmer rovnaké práva ako muži (na rovnakú plácu za rovnakú prácu budú asi čakať až do súdneho dňa) a niektoré to zrovnoprávnenie dohnali až tak ďaleko, že sa v roku 1915 dostali aj do slovníka anglického jazyka ako „gold digger“ – ženský proťajšok slova „fortune hunter“.