No čo sa budem tváriť, že nie, keď áno. Začala som sa učiť ďalší jazyk. Mám ich asi ešte málo. :)  Po taliansky som sa chcela učiť už od času, kedy som prečítala Michelangelov životopis, ktorý ma motivoval stať sa tlmočníčkou.

Dnes sa po taliansky učím skôr preto, že milujem operu a chcem áriám lepšie rozumieť.

A tak lúskam „užitočné“ frázy ako: „Kde je najbližší hotel“, „Dám si pizzu a pohár vína“, alebo: „Vstup do múzea je vždy zadarmo“. Až som sa dostala ku križovatke a k výrazu „semaforo“. Celkom ma to pobavilo, lebo, pokiaľ viem, široko-ďaleko nikto nemá na križovatke semafóry.

Na juhu u Maďarov majú „jelzölámpa“, na sever v Poľsku „sygnalizacja świetlna“, v Rusku „светофо́р“ (možno niečo podobné aj na Ukrajine), Nemci disciplinovane stoja na „Ampel“ a vo východnej časti majú svojich vlastných panáčikov na semafóre pre chodcov:ostampelVo Francúzsku horí signálny oheň „feu“ a v Británii dopravu riadia dopravné svetlá „traffic lights“.

Len u nás a v Česku používame slovo semafór, ktoré do češtiny, vraj, prišlo cez rakúsku nemčinu z francúzskeho „sémaphore“ (séma – znak a foro – nositeľ, čiže semafór je nositeľ znaku). No a z češtiny už je to iba na skok do slovenčiny, aj keď v slovenčine slová českého pôvodu majú ťažký osud a ktovie, či jedného dňa nebudeme musieť aj semafór označiť za bohemizmus. :)