Kto by to bol povedal, že časový posun, medzi časom nultého poludníka v Greenwichi a našim stredoeurópskym časom sa prejaví aj v idiómoch.
A predsa je to tak – u nás, keď sa niečo podarí alebo stihne na poslednú chvíľu – je to v hodine dvanástej. Nuž, keďže v Anglicku majú o hodinu menej, oni to stíhajú ešte v hodine jedenástej – at the eleventh hour.
Nemci to naozaj ženú do extrémov. Priam do poslednej minúty – „in letzter Minute“, no niekedy si to nechávajú aj na „posledné tlačidlo“ – „auf den letzten Drücker“. Toto tlačidlo mali v dávnych časoch na hodinách a hodiny ním otvárali, takže asi takto vzniklo prepojenie na plynúci čas.