Sedím si vonku s kávičkou (presnejšie ristrettom, ku ktorému mi ponúkli mlieko – čisté barbarstvo!), vyhrievam sa v jesenných lúčoch slnka a tu bum! – Inšpirácia. Veď ja som ešte neriešila babie leto!
Každý priemerný angličtinár vie, že v angličtine je babie leto indiánske (Indian summer), ale nikto presne nevie, prečo je indiánske. Je síce z Ameriky, ale či sa toto teplé počasie vyskytovalo práve tam, kde žili Indiáni, alebo či Indiáni o ňom ako prví rozprávali Európanom, ani srnka netuší.
V nemčine je to Altweibersommer – leto starých žien, alebo teda babie. Podľa holandskej Wikipédie to pochádza z germánskej či severskej mytológie, v ktorej bohyne osudu spriadali ľudské osudy a tieto osudové vlákna potom poletovali ako pavučinky vo vzduchu. Nemecká Wikipédia o tom taktne mlčí a tvrdí, že tieto pavučinky pripomínajú sivé vlasy starých ľudí.
A keďže už dokážem dešifrovať aj jednoduchšie talianske texty, zistila som, že v Taliansku sa babiemu letu hovorí leto sv. Martina (estate di San Martino). Podľa legendy Martin stretol žobráka, ktorý sa triasol od zimy v daždi, tak mu daroval polku plášťa. O chvíľu neskôr stretol ďalšieho, ktorému dal druhú polovicu. Potom sa zrazu vyčasilo a nastalo obdobie krásneho teplého počasia.
Švédi majú brittsommar – podľa svätej Birgitty, ktorá bola (celkom správne) presvedčená, že na severe je nesmierne studená a krutá klíma a preto sa modlila, aby pánboh klímu zmiernil. A on jej sľúbil, že okolo jej výročného dňa dopraje Švédom pár letných dní extra. Meniny má Birgitta vo švédskom kalendári 7. októbra.
Zistila som, že asi každý jazyk má svoje vlastné označenie babieho leta, čo nám napovedá, že než sa začala meniť klíma, tak sa takéto „letné“ dni vyskytovali začiatkom jesene kade-tade po svete.
Prajem pekný babí víkend, zdá sa, že Birgitta, Martin aj Indiáni by nám mohli dopriať.
Perfektné! Krotiteľka slov by mohla z týchto príspevkov vytvoriť knihu, určite by sa dobre predávala!
Krotitelka planuje e-book ;-) len casu nieto. Ale dakujem za kile slova!