Na anglickej žurnalistike sa mi páči, že často a rada používa rôzne šťavnaté idiómy. Možno je to len môj pocit, ale zdá sa mi, že idiómov v anglických novinách nájdete viac, než v slovenských.

Minule som si tak čítala o nedávnych voľbách v Británii, kde som sa, okrem iného, dočítala, že voliči ziapali modrú vraždu. Čiže „screamed blue murder“.  Boli teda riadne „napajedení“ a tak si pekne od pľúc pofrflali. Ono totiž scream blue murder nemusí byť doslova kričanie, stačí aj hlasný protest. Teda niečo, čo od našich voličov očakávať nemožno. (Možno preto naši novinári nepoužívajú idiómy v takej miere? Alebo, keby používali, tak by voliči začali na informácie hlasno reagovať? Ktovie?)

Ale prečo je v angličtine vražda modrá a prečo sa kričí?

Zdá sa, že toto prirovnanie pochádza z francúzskej modrej smrti. Starí Francúzi (tak niekedy v 17. storočí), keď si potrebovali tak dobre „od pľúc“ zanadávať, tak spomínali smrť boha – mort dieu. No a slabšie povahy nechceli veľmi riskovať (bohorúhačstvo a tak), nuž si slovo dieu nahradili podobne znejúcim slovom bleu a nadávali teda mort bleu (nemýliť si s gordon blue, ten nie je po francúzsky).

Francúzska modrá smrť preplávala Lamanšský prieliv a na ostrove pristala ako modrá vražda a úspešne sa v jazyku drží až dodnes.