Ledva sa vody sociálnych sietí po búrke za rodinu utíšili, už sa búria zas. Hradní páni nám zrušili možnosť zaplatenia si za prednostný termín u lekára, takže sa bohatší pacienti obávajú, že budú musieť s chudobnejšími sedieť hodiny a hodiny v čakárni.

Priznám sa, nie celkom tento systém chápem – keď som ešte študovala v Nemecku, jednoducho som sa u lekára bezplatne objednala na „Arzttermin“ a plus-mínus v objednanom čase vošla k lekárovi do ordinácie. Na hodinách francúzštiny som sa učila o „rendez-vous chez le médecin“ – teda doslovne o rande u lekára :-) a v angličtine mi zas ako prvé napadlo, že k lekárovi sa chodí, keď má človek „medical appointment“ – termín.

U nás majú niektorí lekári systém časeniek – teda lístočku, ktorý si ráno na začiatku ordinačných hodín potiahnete a podľa toho sa dostanete na rad. Neviem, či je to vhodné označenie, keďže podľa poradového čísla sa sotva dá zistiť čas. Mám síce taký matný pocit, že „časenka“ za môjho socialistického detstva bola tiež presným termínom u lekára (mama so mnou chodila k očnému a k ortopédovi), ale možno je to už len taký „spomienkový optimizmus“.

Časenku – či skôr lístok s poradovým číslom – by ste najskôr našli vo Švédsku, avšak nie u lekára, ale napríklad v „systembolaget“ – teda v špeciálnom obchode, predávajúcom alkohol. Viete si to predstaviť u nás, že by ste si nielenže museli alkohol kupovať v špeciálnom obchode, ale ešte si aj v tom obchode museli potiahnuť poradové čísielko? Švédi svoj „kölapp“ (poradový lístok) využívajú všade, kde sa stojí v rade – v lekárni, na pošte, v už spomínanom obchode s alkoholom (aj keď, tvrdí to len internet, ja som v systembolaget nakupovala bez poradia) alebo na úradoch.

Tak ostáva len dúfať, že časenka v slovenčine nadobudne nový význam – označenie presného dohodnutého termínu.