Toto slovo už svojim znením naznačuje, že to je niečo domotané a nezrozumiteľné. A presne to má gobbledegook aj vyjadrovať – ťažkopádne formulácie, ktoré sa nachádzajú napríklad v úradných dokumentoch. Ale aj politici s obľubou používajú práve „gobbledegook“ aby veľa hovorili a pritom nič nepovedali. V angličtine by sa ešte dalo povedať, že to je „gibberish“ alebo „mumbo jumbo“ alebo „waffle“.

Vo francúzštine je príbuzný výraz „langue de bois“ – drevený jazyk, ktorý si Francúzi importovali z Ruska. Tam sa boľševici po revolúcii vysmievali cárskym úradníkom, že píšu „dubovým jazykom“, no keďže boľševickí úradníci v štylistike neboli o nič horší než cárski, tak aj ich jazyk dostal prívlastok „drevený“.

V nemčine sa úradnícky jazyk, ktorému rozumejú asi iba jeho autori, nazýva Kauderwelsch. Politici, ktorí tliachajú dve na tri, sa označujú ako „Phrasendrescher“ – teda doslovne mlatec fráz.

No a v slovenčine? Úradníčtina? Máme síce výraz „hatlanina“, ale podľa mňa ten celkom podstatu nevystihuje. A tých, čo majú plnú hubu rečí a skutek utek, by sme pokojne mohli označiť súhrnným pojmom „politik“.