Ako tlmočník sa človek môže stretnúť aj s politikom huncútom, ktorý chce pobaviť svojho zahraničného hosťa výrokom, že „politika je panské/pánske huncútstvo”. No a sme v keli.
Jednak nevieme, či je to panské (ako chodiť na panské, teda pracovať pre bohatých) alebo pánske – teda iba pre pánov.
Keď sa tak pozrieme na Slovensko, môže to byť tak panské ako aj pánske, keďže politici väčšinou netrú biedu a žien je v politike tiež pramálo.
Druhý problém v sebe skrýva slovo „huncútstvo”. Už jeho koreň – „huncút” sa prekladá ťažko – je to taký ešte nevinný šibal – chlapec, ktorý je iba trochu roztopašný. V nemčine by sme mohli povedať, že huncút je „Früchtchen” („ovocíčko”, alebo teda po našom „kvítko”), ale žiadne z ponúkaných slov – Ulk, Spaß, Jux, Streich, Unfug … nemá v sebe tú chlapčenskú nevinnosť.
V angličtine je to trochu lepšie – máme huncúta ako „mischief” alebo „rascal”, či „imp”. A tiež môžeme povedať „to make mischief” – čo v zásade celkom dobre vystihuje naše huncútstvo. Ale problém panské/pánske huncútstvo? „Gentlemen’s mischief”? Či radšej „Mischief of the rich”?
Huncútstvo
Zdieľajte tento článok, vyberte si platformu!
O autorovi/autorke: Mária Mlynarčíková
Súvisiace príspevky
7 komentárov
Comments are closed.
Panské huncústvo je podľa mňa slovenský eufemizmus výrazu „fooling the common folk“, a myslím, že v angličtine by tomu zodpovedalo napríklad „politics is just the instrument to fool the common folk“.
no ale nestraca sa v tom fooling the common folk ta implicitna hravost, ktoru tam prinasa huncut?
Mischief of the rich je dice trefny preklad, ale nikto by to v realnom jazyku nepouzil. Asi by povedali Len ze je to „luxury“ co ale nevyjadruje to huncutstvo.
No veď to, že toto slovenské huncútstvo je podľa mňa priam nepreložiteľné. Nie všetko sa preložiť dá. Respektíve, dá sa to nejak silou-mocou, ale nebude to znieť tak dobre ako v origináli. Určite by som, ak by som to mala v reáli niekomu vysvetliť, uviedla aj s patričným komentárom.
Zvláštne, ale tentoraz autorka ukázala, ako sa to s jazykom a jeho znásilňovaním robiť nemá… nielenže nenapadne pretvorila príslovie podľa svojej ľubovôle – pretože tu je základná podoba jasná a kodifikovaná: ide o „panské huncútstvo“ (verzia s „pánskym“ je jej výmysel), ale navyše mechanicky sa snaží pretláčať z jazyka do jazyka doslovne priame ekvivalenty, presne tak, ako sa to nemá. Vďaka jej za odstrašujúci príklad!
Správne by sa mala zamyslieť nad obsahom frazeologizmu, kde ide o huncútstvo ako kratochvíľu – čiže politika je panskou kratochvíľou, formou záhaľky… náhradou za skutočnú prácu, ako to pociťoval „ľud“.
V modernej dobe sa do toho dostala aj zábava a potešenie, ale to len ukazuje, ako sa pôvodný a vlastný význam tohto frazeologizmu zahmlil a vymizol…
Keď už chce silou-mocou do toho „zamontovať“ aj samotného huncúta, môže jeho pôvod hľadať v maďarčine a cez maďarčinu, bývalý úradný jazyk bývalého Uhorska. A nemordovať sa s novým vymýšľaním. :-)
V nemčine slovo „Früchtchen“ sa však hovorovo oveľa viac používa pre nedonosené, predčasne narodené dieťa, ktoré aj vo vyššom veku či v dospelosti zostane menšie než jeho rovesníci a prípadne zaostáva vo vývoji, slovo nadobudlo takto tento viac-menej negatívny význam a už nie je nepríznakové.
Vo význame huncút, šibal a figliar sa použije slovo Witzbold, Scherzkeks, Spaßvogel, Schelm ci Spaßmacher – zaujímavé, že na nič relevantné si autorka nespomenula, je to naozaj škoda. Namiesto toho vymenovala zopár možností, ako povedať po nemecky vtip, frk či nejakú srandu. A neviem, odkiaľ pochádza ten nezmysel, že žiadne nemecké slovo „nemá v sebe tú chlapčenskú nevinnosť“ – práve tak rovnako to má či nemá ani huncút, beťár, figliar či vtipkár. Zato špásujeme radi vsetci, často aj s tou odľahčenou „nevinnosťou“, ktorú autorka chce podsunúť (len -?-) huncútom. A na „potmehúda“ (šibal, huncút, lapaj, figliar – definícia 2 podľa PSJ) si však autorka netrúfla. ;-)
Autorka si svojvoľne nič nemenila, ale zadala do vyhľadávača „panske“ bez diakritiky a čuduj sa svete, v slovenských textoch od slovenských autorov našla obe verzie, teda „panské“ aj „pánske“ od čoho sa vo svojom „odľahčenom“ texte odpichla k úvahám, od ktorých pánov je to odvodené. Autorka nepíše ani slovník ani encyklopédiu, takže si dovoľuje trochu autorskej „voľnosti“.
V nemčine je nedonosené dieťa – aspoň nedonosené dieťa mojich kamarátov „Frühchen“ – teda od slova „früh“ skoro. Früchtchen uvádza Duden presne v tom význame, ako som ho použila ja – https://www.duden.de/rechtschreibung/Fruechtchen.
Tiež nie je mojim cieľom prepisovať synonymický slovník, v ňom si každý môže listovať sám. Ja huncútstvo vnímam ako bez presného nemeckého ekvivalentu. Ale každý z nás jazyk vníma po svojom a ja si nenárokujem patent na pravdu.
Táto posledná výmena je síce zaujímavá, ale myslím, že trocha odbočila od hlavnej témy. Politika je panské/pánske huncútstvo je nepreložiteľné hlavne preto, že sa viaže aj na konkrétnu kultúrno-politickú situáciu. Teda podľa mňa, politici sa hrajkajú, robia si politiku a ľud sa snaží prežiť ich huncútstva. A toto je situácia, ktorá nemusí byť pochopiteľná občanom niektorých iných krajín, najmä tých, kde hovoria nemecky, anglicky a francúzsky; v krajinách, kde hovoria maďarsky, si myslím, že vedia, o čo ide, keďže ako Peter správne poznamenal, pôvod treba hľadať v časoch minulých spoločnej ríše či kráľovstva.