V kuloároch medzinárodných konferencií sa preberajú mnohé nesmierne dôležité témy. Napríklad téma mimoňov. Keďže do kina zablúdim v priemere raz za rok a na telku mi v podstate akurát padá prach, v súčasnej popkultúre nie som úplne doma. No žlté postavičky v tvare fazuľky som niekde na periférii svojho záujmu zaregistrovala.

Netušila som, že v origináli sa tieto žlté fazuľky nazývajú „minions“. Keď sa povie minions, predstavím si, napríklad, chudákov prekladateľov, ktorí v pote tváre upravujú do zrozumiteľného jazyka požutý text, ktorý vypľuje stroj typu Google.  Proste sivú anonymnú a zotročenú masu. Minions sú ale aj pätolizači, ktorí svojmu pánovi budú zo všetkých síl lichotiť. Anglický minion totiž pochádza z francúzskeho „mignon“, čo Angličania importovali asi v 15. storočí vo význame „miláčik“. Až časom dostalo slovo negatívnu príchuť, ktorú poznáme aj dnes.

O to viac ma prekvapilo, že v slovenskej verzii filmu o žltých fazuľkách sa im hovorí „mimoni“. Mimoň, okrem toho, že je to obec v Česku, je podľa mňa niekto, kto je tak trochu stratený. Aj keď v slovníkoch, ktoré doma mám, som to nenašla a dokonca ani po prehľadaní pocitovo polovice internetu, som na žiadnu definíciu nenaďabila. Ak si odmyslím jeden slovník, ktorý „mimoňa“ prekladá ako „airhead“ – teda „vzdušnú (rozumej prázdnu) hlavu.

Fakt by som chcela vedieť, ako vzniklo ich slovenské pomenovanie (teda, mám také tušenie, že sa inšpirovalo českým), či to bola iba obyčajná zvuková podobnosť, alebo sú žlté fazuľky fakt mimo. Asi budem musieť ísť do kina.