Poznáte ľudí, ktorí nikdy neodpúšťajú, alebo keď aj odpustia, nikdy nezabudnú? V nemčine sa im hovorí, že sú „nachtragend“ – čiže „nosia so sebou“ všetky príkoria a pamäť majú ako slon.
Keďže v slovenčine máme iba sloveso „zazlievať“ alebo „neodpúšťať“, často mi chýba práve prídavné meno, ktorým by som označila osobu zarputilo trvajúcu na pamätaní si krívd, ktoré sa jej udiali. Potom treba preformulovať celú vetu – namiesto „ona je taká nachtragend“ človek musí povedať, že „ona nikdy neodpúšťa a nezabúda“.
V angličtine by sme si pomohli buď elegantným „resentful“ alebo obraznejším „bearing a grudge“ – čo už je trochu vyšší „level“ zazlievania.
V slovenčine sa asi musíme vyrovnať s lexikálnou medzerou.
V jazyku Voltaira bud „rancunier“, alebo „qui eprouve du ressentiment a l’egard de quelqu’un“, co je trosicku dlhsie :-)
Pekne slovo, mozno by stacilo pre nas Slovak. Este tisicrokov budeme spominat na tisicrocie utlaku ach jaj.
ja hovorím, že je historická… nakoľko vymenúva všetko z histórie :D
Neposlúžilo by v tomto prípade slovíčko nevraživý?
myslím, že slovo „nachtragend“ v sebe neskrýva nejaké nepriateľstvo alebo nevraživosť, aspoň ja to tak necítim. Je to len jednoducho človek, ktorý bude „ofučaný“ alebo možno na toho, kto mu ublížil dlho „zazerať“. Ale nevraživosť mi príde ako prisilné. To má skôr ekvivalent „feindselig“.