Labuť

Nedalo sa inak. Keď som autom prešla popri tejto nádhernej labuti, musela som sa k nej vrátiť pešo a odfotiť si ju.

Hneď ako som ju zbadala, mi totiž napadlo nemecké zvolanie „mein lieber Schwan“ – teda, moja milá labuť, čo zodpovedá plus-mínus slovenskému „ty kokso“ (len je to podstatne menej vulgárne).

Moja milá labuť sa prvýkrát objavila v opere Lohengrin od Richarda Wagnera. Hlavný hrdina Lohengrin najprv do Brabantska pripláva na loďke, ktorú ťahá labuť, aby po zrade svojej manželky na onej loďke s labuťou aj odplával preč. No predtým si ešte zaspieva, že moja milá labuť, tohto by som ťa bol chcel ušetriť. Lebo labuť, samozrejme, nie je len taká obyčajná labuť, ale zakliaty brat jeho manželky. A keďže manželka porušila sľub, že nebude zisťovať, ako sa volá jej manžel, tak manžel musí aj s labuťou odplávať. Nuž, čo vám poviem, opera je to celkom slušne zamotaná.

Tam, kde Nemci majú svoju labuť, majú v angličtine makrelu.

Jedno z mojich obľúbených anglických zvolaní je práve „holy mackerel!“, teda „svätá makrela“.

Nevulgárne, zato ale krásne írečité slovenské zvolanie by bolo: „ej bisťu!“, alebo dokonca, „ej bisťu dade!“. Prípadne: fíha!, fúha!, či ojoj!, len neviem, či sú dosť „kúl“, aby obstáli v konkurencii „wow“.

Pod stromček prajem veľa pozitívneho „bisťu dade“ :)