Nedávno som sa ocitla v situácii, že mi chýbali slovenské slová. Teda, v prvom rade mi chýbal niekto, kto by mi robil egreš.

Ako „play gooseberry“ (egreš) sa totiž označuje tretia osoba, ktorá sprevádza pár, aby nedošlo k nejakým „neprístojnostiam“. V dobách minulých sa slobodná dáma nemohla len tak stretávať so slobodným pánom, preto vždy bola v sprievode staršej ctihodnej dámy, ktorá ručila za jej bezúhonnosť.

Oficiálne sa v angličtine takáto dáma nazýva „chaperon“ – a, samozrejme, pochádza to z francúzštiny. Pôvodne „chaperon“ bol asi skôr plášť s kapucňou.

Vo francúzštine nájdeme aj toto slovko, ale keď je niekto vyslovene piatym kolesom na voze, hovorí sa, že drží sviecu – „tenir la chandelle“. Tento výraz pochádza z čias, kedy sa musel nejaký chudák sluha obetovať, aby svojmu panstvu v spálni počas ich zábavy posvietil. Musel držať sviecu, veď hádam sa panstvo nebude zabávať potme. Nuž a v najvyšších vrstvách po svadobnej noci kontroloval, či sú na plachte stopy dokazujúce, že nevesta vstúpila do manželstva ako panna.

V nemčine poznáme slušnú dámu – „Anstandsdame“, prípadne trochu s humorom „Anstandswauwau“ („Wauwau“ je po nemecky „havo“)

A potom je tu ešte aj nemecky znejúce slovo „Nachtschattenschnepfe“, ktoré pozná vo význame prekážajúceho tretieho aj americký slang. Keď si ho rozkúskujeme, dostaneme akúsi babizňu v nočných tieňoch.

No a v slovenčine máme nudnú „gardedámu“, prípadne si môžeme vypomôcť krásnym českým slovom „kazišuk“.