Spoločnosť delíme na minimálne dve skupiny – tých dobrých a tých dobrých. Len každý to svoje dobrov vníma po svojom.
Jedni vidia všade nebezpečenstvo a chcú nás chrániť pred všetkými bubákmi, ktorí by na nás mohli v tme vyskočiť a druhí – tí zas vidia svet vo farbách dúhy a vedia, že po každej búrke vyjde opäť slniečko.
Možno aj preto sa tým druhým hovorí slniečkari. Nenašla som žiadne iné vysvetlenie pôvodu, iba toľko, že slovo slniečkar je vlastne bohemizmus, lebo bratia Česi majú svojich sluníčkárov už dlhšie. Pôvodne označovali ľudí s „alternatívnym“ spôsobom života – skôr ekologickým.
Až v tomto roku sa začal sluníčkár používať hlavne vo význame „naivního multi kulti zastánce univerzálních lidských práv, kterému nevadí přistehovalci“ a primigroval s týmto významom do slovenčiny ako slniečkar.
Samozrejme, každý jazyk si vie svoje skupiny ľudí pomenovať. Napríklad Nemci slniečkarom hovoria „Gutmensch“ – dobrý človek. Alebo aj „Weltverbesserer“, teda zlepšovateľ sveta.
Vo francúzštine síce existuje slovko „bonhomme“, teda dobrý človek, ale nemá žiadny negatívny alebo ironický podtón. V stredoveku sa ako „bonhomme“ označovali heretici zo stredných vrstiev, známi tiež ako katari či albigénci, ktorí sa sami považovali za skutočných kresťanov.
Ak chcú Francúzi niekoho ironicky označiť za slniečkara, nazvú ho možno skôr dobrou dušou „bonne ame“.
Anglický slniečkar – teda „bleeding heart“ (krvácajúce srdce) – je vraj odvodený od Kristovho krvácajúceho srdca. Kto má dnes krvácajúce srdce, má aj (priveľa?) súcitu s inými ľuďmi.
Leave A Comment