Asi ťažko nám dnes už niekto vysvetlí, prečo v slovenčine, keď prídeme o majetok, vyjdeme na psí tridsiatok. Hoci, keď niekedy pozorujem domácich miláčikov, ktorým sa nejaká tá zlomková časť z jedla ich pánov ujde, aj by som bola náchylná veriť, že to je ten tridsiatok.
V nemčine, keď vyjdete na mizinu, vyjdete „na psa“ (auf den Hund kommen). Vysvetlení sa ponúka mnoho – napríklad, keď zapriahnete psa namiesto koňa, je to už s vami veľmi zlé. Podobne, poľovníkov sprevádzali psy a keď sa dlhšie na poľovačke nedarilo, tak padol za obeť hladu aj ten chudák pes.
V angličtine sa zas negatívny vývoj označuje ako, že idete ku psom „going to the dogs“, (alebo už to ku psom odišlo „gone to the dogs“), no rovnako dobre sa dá povedať, že vec ide hoc aj do nočníka (podľa toho, ako si vyložíte „pot“ v spojení „going to the pot“, pokojne to môže byť aj hrniec.)
Vo francúzštine idú veci zrejme dolu vodou „aller à vau-l’eau”. (vau ako samostatné slovko som nenašla, iba v spojení s vodou „eau“). Ale keď ste zruinovaný, tak ste asi iba „ruiné“.