Keď sa povie štamperlík, ja si predstavím malé poháriky so zlatým vzorom vysokej pece VSŽ, alebo čo to bolo, z ktorých sme u nás na Veľkú noc hostili šibačov. Vždy sa mi to slovo zdalo krásne výstižné, proste štamperlík je niečo malé.
Potom krotiteľka začne rozmýšľať nad tým, že to slovo vlastne nemá veľmi slovenský koreň. Kde sa tu vzalo? Na prvý pohľad mi to ani nepripomína nič v mojich ostatných jazykoch. Hoci kombinácia „st“ (št) sa často vyskytuje práve v nemčine, štamperlík sa v nemčine, ktorú poznám ja, nazýva „Schnapsglas“.
Krotiteľka je ako Detektív Oriešok a tak vypátrala, že „štamperlík“ je v príbuzenskom vzťahu s rakúskym „Stamperl“ a to je zas zdrobnenina od „Stamper“ – slovka, ktoré kalíštek na šnaps označuje na juhu Nemecka a v Rakúsku.