Do ucha!

Minulú stredu som úspešne zavesila slúchadlá na klinec. Teda nie celkom, iba na leto, v septembri sa k svojmu obľúbenému pracovnému prostriedku opäť vrátim.

Ale ešte než sa mi zavaril mozog som si stihla uvedomiť, že v slovenčine asi nerozlišujeme medzi slúchadlami do ucha a na ucho. V angličtine je to jasné, ja používam headphones, teda tie „náušné“ slúchadlá, hoci mnohí kolegovia používajú earphones, tie, ktoré sa vkladajú do uší.

Zo strednej školy si pamätám akurát moju nemeckú učiteľku ruštiny, ktorá sa preslávila zvolaním „vazmite naušniky“, keď nás išla pobaviť nejakým počúvaním s porozumením. Lenže to boli časy v minulom tisícročí, kedy ešte slúchadlá do uší asi ani neexistovali.

V slovanských jazykoch ešte stále nemáme rôzne slová na rôzne druhy slúchadiel.

Zato taká nemčina si vynašla „Ohrhörer“ čiže aké si ušné počúvadlá, lenže zas, čo by si nemčina nevymyslela, keď si môže ľubovoľne poskladať akékoľvek slová a vznikne (väčšinou) zas zrozumiteľné slovo.

Francúzi majú „casque d’écoute“ – teda akúsi helmu na počúvanie, na rozdiel od obyčajných „écouteur“.

A aby som to ešte trochu skomplikovala, najradšej tlmočím so slúchadlami, ktoré majú aj integrovaný mikrofón, lebo sa potom nemusím predkláňať k pevnému mikrofónu do nepohodlnej polohy. Problém je iba ten, že obyčajné slúchadlá si môžem nosiť vlastné, slúchadlá s integrovaným mikrofónom sú „putovné“ a teda človek nikdy nevie, kto do mikrofónu pľul bacile predtým.

Tlmočenie veru je rizikové povolanie a ja sa teším, že si od konferenčného tlmočenia na pár týždňov dávam pohov.