Tak nastal deň D – ide sa vystupovať. V mnohých jazykoch budete šťastie priať tak, aby ste prekabátili zlých škriatkov, ktorí urobia vždy presný opak toho, čo si človek praje.
Po slovensky želáme „zlom väz“, čo zrejme vzniklo z nemeckého „Hals- und Beinbruch“ – takže Nemci sú ešte dobroprajnejší a prajú si nielen polámané väzy ale aj aspoň jednu zlomenú nohu. Tú zlomenú nohu od nich prevzala angličtina, ktorá ale zas praje iba tú zlomenú nohu „break a leg“. A možno to celé pochádza z jidiš, kde sa praje „Hatsloche un Broche“ (šťastie a požehnanie), čo si nemčina foneticky prispôsobila na Hals (hrdlo) a Beinbruch (zlomená noha). Ale teórií o pôvode je viac.
Francúzski herci si vraj pred vystúpením na javisko prajú „Merde!“ (teda áno, to hnedé nevoňavé), talianski operní speváci spomínajú nejakého nenažraného vlka, ktorému treba dať do papule „in bocca al lupo!“ a zaželať rýchly skon: „Crepi il lupo“.
Švédi asi o troloch vedia svoje, a tak si želajú jednoducho „lycka till“ – veľa šťastia.