Malý človek išiel včera prvýkrát do školy. Ja som si pri tejto príležitosti spomenula na starú dobrú nemeckú tradíciu, vybaviť prváčikov takzvaným „Schultüte“, teda v pôvodnom znení školským vreckom. Na svoje školské vrecko si spomína aj obľúbený spisovateľ Erich Kästner – v roku 1906 v Drážďanoch chcel svoje vrecko ukázať spolužiačke, no vysypalo sa mu a ostal až „po členky“ zasypaný bonbónmi, orechmi, datľami a inými dobrotami.

Táto tradícia vznikla začiatkom 19. storočia v Sasku a Durínsku a odtiaľ sa úspešne rozšírila do všetkých nemecky hovoriacich krajín.

Kedysi Schultüte, alebo aj Zuckertüte, teda cukrové vrecko, obsahovalo naozaj len sladkosti, aby sa prváčikom „osladil“ prvý deň v škole a začiatok novej etapy v živote. Dnes sa rodičia vedia po peňaženke buchnúť aj viac a do školského vrecka, ktoré má ale tvar kornúta a dĺžku okolo 70 cm, nabalia aj hodnotnejšie darčeky, nielen sladkosti.

školský kornút

Ja si spomínam, že ako prváčka som dostala od súdružky učiteľky modrú mašličku na spínacom špendlíku a veľká mašľa rovnakej farby bola aj na dverách našej triedy, aby sme ju vedeli nájsť, aj keď sme ešte nevedeli prečítať 1. A.

No a školu končíme mašličkou zelenou, ktorou nás ostužkujú pred maturitou. Ale na to si malý človek ešte počká. 🙂

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *