Neviem, či sa v podmienkach Slovenskej republiky (to je moja „obľúbená“ úradnícka fráza) dá zažiť „speed dating“ ako z amerických filmov.

Princíp ale určite poznáte – dámy sedia za svojimi stolmi v nejakej stredne zúfalej putike, popíjajú kyslé víno a rovnaký počet pánov sa v presne stanovených intervaloch presúva od jedného stola so zoznámenia chtivou dámou k druhému (stolu, nie pánovi!!). A to všetko preto, že si nectíme staré dobré osvedčené tradície, podľa ktorých snúbencom sobáš dohodli rodičia a manželia žili šťastne, až kým nepomreli ;-)

Princíp speed datingu som nedávno zažila na stretnutí prekladateľov a podnikateľov – prekladatelia sedeli počas desaťchodovej večere na svojom stálom mieste a podnikatelia sa po každom chode presunuli „o dúm dál“.

Pri tejto príležitosti sme si s kolegom spomenuli na tradičnú detskú hru, ktorú my v slovenčine nazývame „škatule, pohnite sa“ – rozdiel oproti speed datingu je, že stoličiek je menej, než nádejných uchádzačov, takže pri sťahovaní jeden hráč ostane „na ocot“. (Pri speed datingu je šanca, že ostanú na ocot aj všetci.)

V nemčine sa táto hra nazýva „Reise nach Jerusalem“ – teda cesta do Jeruzalema, no Rakúšania cestujú do Ríma (Reise nach Rom).

V angličtine majú „Musical chairs“ – Hudobné stoličky, keďže kým hrá hudba, sú stoličky voľné a kritický moment nastane, keď hudba prestane hrať.

Hudobnú stoličku (podľa mena len jednu) majú aj vo francúzštine – „la chaise musciale“, ale už Švédom sa búri celé more – „hela havet stormar“.

Rusom sa more tiež vlní (ukrajinskú verziu som nenašla, možno sa vrátila k „pôvodným majiteľom“) – Море волнуется, ale existuje aj verzia horiacich stoličiek (горячие стулья) – podobne aj Poliakom horia pod zadkami stoličky – Gorące krzesła.

Je to teda skutočne celosvetová hra, priam by sa dalo povedať, že multi-kulti, takže neviem, či by sa pre istotu nemala zaradiť na nejaký index ….