Lížete niekedy med? Ja sa priznám, že keď doma nie je nič sladké, ale ja mám nesmiernu chuť na niečo dobré, tak si dám lyžičku medu. Už naši predkovia vedeli, že lízať med je fajn – med je eko-bio-paleo-vege-superfood, takže si na ňom možno bez zábran pochutnávať. A keď naopak, niečo nie je ideálne, tak to nie je práve „med lízať”.

V nemčine na výhody medu ešte neprišli, keď sa sťažujú, že niečo nie je dobré, povedia vám, že to teda nie je práve „Zuckerschlecken” – lízanie cukru. Pri dnešnom vedeckom poznaní by mali prispôsobiť svoje okrídlené prirovnanie, lebo cukor je momentálne najviac osočovanou potravinou široko-ďaleko. Takže treba aktualizovať – čo je zlé, je ako lízanie cukru.

Modernizovať nemusia v angličtine. Tam nelížu potraviny, ale váľajú sa v posteli plnej ruží – „a bed of roses”. Škoda však, že nešpecifikovali, že ide o ružové lupienky. Lebo uznajte, váľať sa po ružiach, ktoré majú tŕne, nie je veľké potešenie. A to, že každá ruža má svoj tŕň, vedia veľmi dobre aj v angličtine – every rose has its thorn vám povedia, aby vás upozornili, že každá dobrá vec má svoj háčik.